Albert Saský (1738 – 1822)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Albert Saský
Tešínsky vojvoda
Albert Saský
Panovanie
DynastiaWettinovci
Panovanie1758 – 1763
PredchodcaJozef II. Habsburský
NástupcaKarol Ľudovít Rakúsko-tešínsky
Ostatné titulyGuvernér Rakúskeho Nizozemska
Uhorský guvernér
Biografické údaje
Pôvodné menoAlbert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier
Narodenie11. júl 1738
Drážďany, Nemecko
Úmrtie10. február 1822 (83 rokov)
Viedeň, Rakúsko
PochovanieVojvodská hrobka, Viedeň
Rodina
Manželka
OtecAugust III.
MatkaMária Jozefa Habsburská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlbert Saský
(multimediálne súbory na commons)

Albert Kazimír August Saský, tešínsky vojvoda (* 11. júl 1738, Drážďany, Nemecko – † 10. február 1822, Viedeň, Rakúsko) bol nemecký princ z rodu Wettinovcov. Narodil sa ako mladší syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III. a Márie Jozefy Habsburskej, ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej Márie Terézie.

Vďaka sobášu s Máriou Kristínou, dcérou rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť Albertínu vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku bol rodičmi predurčený k cirkevnej dráhe, ale napokon sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1759 vstúpil s bratom Klementom do rakúskej (cisárskej) armády a v januári 1760 bol prvýkrát vo Viedni predstavený nielen Márii Terézii a Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ale aj ich dcére Márii Kristíne, ktorá sa mala stať jeho manželkou. V rokoch 1760 - 1762 bojoval v sedemročnej vojne a po jej skončení bol povýšený na generála jazdectva. V decembri 1763 sa vrátil na cisársky dvor vo Viedni a v priebehu jeho pobytu sa zamiloval do arcivojvodkyne Márie Kristíny. Tá opätovala jeho city a v priebehu roku 1765 Mária Terézia súhlasila s budúcim sobášom medzi nimi (k dcére mala výnimočne blízky emocionálny vzťah, preto jej umožnila vydať sa z lásky, čo iným svojim deťom nedovolila).[1]

Koncom roku 1765 Mária Terézia menovala Alberta Kazimíra poľným maršalom a tiež miestodržiteľom v Uhorsku. Budúci manželia mali sídliť v Bratislave, hlavnom meste Uhorska. 6. apríla 1766 sa na zámku Schlosshof konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka Štefana bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu. Vzhľadom na to, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.

Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.

Guvernér[upraviť | upraviť zdroj]

Albert bol v rokoch 1765 – 1780 uhorským miestodržiteľom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok v Halbturne neďaleko Neziderského jazera. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.

Návrat do Viedne[upraviť | upraviť zdroj]

Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom (1691 – 1771). Architekt Louis Montoyer (1749 – 1811) palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku kresieb a grafík. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.

V Augustiniánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antonia Canovu. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v tzv. Toskánskej krypte, súčasti kapucínskej krypty. Albert Saský zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.

Predkovia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj II.
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová
 
 
 
 
 
 
 
August II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik III.
 
 
 
 
 
 
 
Anna Sofia Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová
 
 
 
 
 
 
 
August III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový
 
 
 
 
 
 
 
Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Brandenburgsko-ansbachová
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eberhard III. Württemberg
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Lujza Württembergová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Katarína Salm-Kyrburgová
 
 
 
 
 
 
 
Albert Saský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Rakúska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard Simmern
 
 
 
 
 
 
 
Benedicta-Henrietta Simmernová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Gonzaga
 
 
 
 
 
 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WEISSENSTEINER, F.: Dcery Marie Terezie. Praha 2005, s. 68 - 72.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]