Alberto Moravia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alberto Moravia
taliansky spisovateľ
Alberto Moravia
Narodenie28. november 1907
Rím, Taliansko
Úmrtie26. september 1990 (82 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alberto Moravia

Alberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle (* 28. november 1907, Rím, Taliansko – † 26. september 1990, Rím) bol taliansky spisovateľ. Tvoril poviedky, romány a scenáre a zaoberal sa novinárskou činnosťou. Bol prenasledovaný Mussoliniho režimom a neskôr aj povojnou talianskou cenzúrou. Kritika ho zaraďuje medzi najvýznamnejších románopiscov talianskej literatúry 20. storočia.

Život[1][upraviť | upraviť zdroj]

Moravia prišiel na svet v Ríme rodičom židovského pôvodu. Vo veku ôsmich rokov ochorel na kostnú tuberkulózu, liečil sa vo Švajčiarsku a existoval dlhodobo na lôžku. To spôsobilo, že bol odkázaný na súkromné vzdelávanie. Študoval reči - nemčinu, francúzštinu a angličtinu, veľa čítal a postupne začal písať. Ako dospelý sa dal na dráhu novinára, pôsobil v Turíne a Londýne ako zahraničný korešpondent. Určitú dobu bol ženatý so spisovateľkou Elsou Morante. V roku 1929 vydal svoj debutový román Gli indifferenti - Ľahostajní (1929) vykresľujúci príbeh matky a jej dvoch detí v realisticko-psychologickom štýle, ktorý rozprával o korupcii v strednej talianskej spoločenskej vrstve. Kniha sa stala v danej dobe senzáciou. Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v Taliansku na začiatku 20. storočia a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k životu je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať, a ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu, a to zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy. Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. [pozn 1]

V období fašistickej diktatúry v Taliansku sa stala zo spisovateľa Moraviu pre jehoj pôvod persona non grata a musel sa skrývať v proletárskom prostredí. Ďalšie nepríjemnosti s cenzúrou zažil po druhej svetovej vojne kvôli svojim naturalistickým metódam zobrazovania reálnych sexuálnych a psychologických vzťahov postáv. Najslávnejším románom sa stala Rimanka (1947), podobný príbeh aj popularita zastihli jeho román Vrchárka (1957), ktorý tiež sfilmovali ako aj jeho viaceré diela. Moravia v priebehu tvorby prešiel od naturalistického realizmu k neorealizmu v jeho talianskej podobe[2][pozn 2]

Diela - slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Konformista, rok 2004
  • Poviedky spod pra(c)hu, zbierka, rok 2003
  • Nuda, rok 2003
  • Opovrhnutie, 2006
  • Vrchárka, rok 1959

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alberto Moravia [online]. Encyclopaedia Britannica, 2021-09-22, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.
  2. Neorealismo/Letteratura [online]. Treccani Enciclopedia online, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ukážka zo slovenského prekladu knihy: Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.|Rímske poviedky
  2. Citácia-preklad z Enciclopedia Treccani:"Literárny prúd, ktorý sa začína presadzovať v talianskej beletrii okolo roku 1930 (medzi Gli indifferenti, 1929, A. Moravia a Tre operai, 1934, C. Bernari), s potrebou mimoriadne analytickej, surovej a dramatickej reprezentácie človeka. stav sužovaný úzkosťou zmyslov, konvenciami buržoázneho života, prázdnotou a nudou existencie; a čoraz otvorenejší, najmä po druhej svetovej vojne, kritike zvykov a požiadavkám na spoločenskú obnovu, ktorá dozrela počas odboja. Treba poznamenať, že „realita“ sledovaná v niektorých ohľadoch má bližšie k introspekcii a fenomenologickej pozornosti venovanej správaniu ako k „pravde“ prírodovedcov devätnásteho storočia".


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]