Albertovo jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Albertovo jazero (satelitná snímka)
Albertovo jazero (pod písmenom A) na mape

Albertovo jazero (skôr jazero Mobutu Sese Seko) je jazero vo Východnej Afrike na hraniciach Konžskej demokratickej republiky a Ugandy. Nachádza sa v tektonickej prepadline v najsevernejšej časti reťazca jazier Východoafrickej priekopovej prepadliny. Je to jedno z Veľkých afrických jazier. Je siedme najväčšie v Afrike. Má rozlohu 5 600 km². Je 30 km dlhé a približne 160 km široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 58 m. Leží v nadmorskej výške 617 m.

Pobrežie je slabo členité. Brehy sú prevažne zrázne. Dno je ploché. Na južnom konci jazera sa nachádza séria bažín v miestach, kde sa do jazera vlieva rieka Semliki.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero je časťou systému horného Nílu. Jeho hlavným zdrojom je Viktóriin Níl, ktorý priteká z Viktóriinho jazera a rieka Semliki, ktorá priteká z Edwardovho jazera. Jeho odtok leží v najsevernejšom cípe jazera a nazýva sa Albertov Níl (po vstupe do Sudánu je známy ako Horský Níl). Priemerné ročné zrážky na hladinu činia 4,6 km³ a priemerný prítok z povodia jazera 24,9 km³. Vyparovanie predstavuje 7,5 km³ a odtok 22 km³. Teplota vody na povrchu dosahuje 30 °C.

Jazero je bohaté na ryby (približne 40 druhov, napr. Lates niloticus). Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava. Na brehoch leží niekoľko osídlení (prístavov), najväčšími sú Butiaba a Pakwach v Ugande a Kaseni v Konžskej demokratickej republike.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1864 sa stal cestovateľ Samuel Baker prvým Európanom, ktorý objavil jazero. Pomenoval ho po práve zosnulom princovi Albertovi, manželovi kráľovny Viktórie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]