Albínov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:26, 6. november 2012, ktorú vytvoril JAnDbot (diskusia | príspevky) (odstranenie zbytočných mezier a prefixov šablóna (dle dat od Dannyho B.))
Albinov
Albin[pozn 1]
mestská časť mesta Sečovce
Ulica v Albinove (pohľad na sever)
Pôvod názvu:
1245 – Albun
1329 – Album
1358 – Alben
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 135 m n. m.
Súradnice 48°43′52″S 21°40′02″V / 48,731111°S 21,667222°V / 48.731111; 21.667222
Najvyšší bod Albinovská hora
 - výška 177 m n. m.
 - súradnice 48°42′57″S 21°38′49″V / 48,715700°S 21,646900°V / 48.715700; 21.646900
Najnižší bod Kamenčatá
 - výška 117 m n. m.
 - súradnice 48°43′29″S 21°40′51″V / 48,7247°S 21,6808°V / 48.7247; 21.6808
Obyvateľstvo 164 (1. 7. 2009)
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta MVDr. Jozef Gamrát[1] (NEKA)
PSČ 078 01
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa miestneho
úradu 		Nám. sv. Cyrila a Metoda 43/27,
078 01 Sečovce
E-mailová adresa secovce@stonline.sk
Telefón 056 / 678 24 37
Fax 056 / 678 27 14
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Sečovce
Webová stránka: secovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Albinovčan, Albinovčanka

Albinov (starší názov Albin, nárečovo prezývaný Oľbinov) je mestská časť Sečoviec, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky. V minulosti bola samostatnou obcou, so Sečovcami sa zlúčila v druhej polovici 20. storočia.

Geografia

Intravilán Albinova sa nachádza 1,5 km severne od intravilánu mesta Sečovce, na prechode geologických celkov Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny. Na západnom okraji katastrálneho územia sa nachádza Albinovská hora, najvyšší bod obce, s nadmorskou výškou 177 m n. m. Západo-východným smerom pretekajú Albinovský kanál a Weissov kanál.[2][3]

Významným orientačným bodom je vedenie veľmi vysokého napätia (400 kV), ktoré sa tiahne západovýchodným smerom južne od intravilánu.

Geológia

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). Zachovali sa aj malé ložiská ropy, lignitu, zemného plynu a kamennej soli.

Podnebie

Albinov patrí do teplej, mierne suchej klimatickej oblasti.

Dejiny

Takmer dokončená budova Národnej ľudovej školy Albinov počas školského roku 1958/1959

Stredovek

Na ceste medzi Albinovom a Bačkovom boli v roku 1981 objavené stopy rozsiahlejšieho slovanského sídliska, ktoré sa podľa črepového materiálu datuje do 8. až 9. storočia. V tomto období bolo toto územie súčasťou Veľkej Moravy.[4]

Albinov vznikol pravdepodobne v prvých desaťročiach 13. storočia, čomu nasvedčuje názov dediny, zmienka z roku 1245 a zemianske vlastníctvo majetku.[5] Okolo roku 1240 bol vlastníkom obce šľachtic Ján z Trebišova.[6] Podľa uhorského historika Antona Szirmaya to bol gróf zo šľachtického rodu Parisovcov.[7][pozn 2]

Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1245 je prvou písomnou zmienkou o dedine Albinov. Dokumentom panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova predal pozemky dedín Albinov (uvádza sa ako Albun) a Dvorianok (Techna) šľachticovi Petrovi (zvanému Folthus), synovi Petra. Pri opise hraníc predaného pozemku sa spomína susedstvo s chotárom Sečoviec (Zeech) na západe. Dokument obsahuje aj zmienku o ceste vedúcej do Albinova. O predaji je stručná zmienka v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.[5]

Šľachtic Peter (zvaný Folthus) bol predkom (starým alebo prastarým otcom) šľachtica Petra, syna Petuna alebo Petena (uvádza sa aj ako syn Petra zvaný Petune). Ten vlastnil na prelome 13. a 14. storočia hradné panstvo pozostávajúce z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albinov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov.[8] V období rokov 1315 – 1316 sa pokúsil zabiť kráľa Karola I., avšak neúspešne a preto ušiel do Ruska. V roku 1312 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným Bokšovcom, vplyvnému veľmožskému rodu zo Zemplína pozostávajúcemu z 6 vetiev.[9] Albinov sa v roku 1358 spomína ako majetok rodiny Zerdahely[8] (Szerdahelyi), teda vetvy Bokšovcov zo Stredy nad Bodrgom.

V roku 1441 vyplatili albinovské sedliacke domácnosti (okrem richtára) daň panovníkovi 18,5 zlatých, čo značí, že obhospodarovali pozemky v rozsahu vyše 18,5 sedliackych usadlostí.[5]

Novovek

Od konca 16. do konca 17. storočia tu boli vlastníkmi väčšiny obce Drugetovci. Albinov bol v tých časoch stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom, venujúcim sa najmä poľnohospodárstvu. Podľa urbáru sečovského panstva Drugetovcov z roku 1601, museli poddaní v Albinove platiť zemepánovi daň od usadlosti, ktorá činila 1 zlatý a 66 denárov. Tiež bolo ich povinnosťou odvádzať naturálnu dávku – 1 gbel ovsa (cca 125 litrov), 2 chleby a 1 kura – a deviatok z ošípaných.[8]

V roku 1647 dedinu vyrabovali a spustošili osmanské vojská. V roku 1828 je evidovaná ako osada s 99 obyvateľmi žijúcimi v 9 domoch.

V rokoch 1900 až 1903 prebiehala výstavba železničnej trate, ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Celkové náklady na výstavbu 30,5 kilometrov dlhej železnice dosahovali čiastku 2 milióny korún. Dopravná tepna slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov.[10][11]

Moderné dejiny

V Sečovciach bol vyhlásený vznik Česko-slovenskej republiky 6. novembra 1918, keď do mesta vstúpili od Michaloviec a Trebišova jednotky česko-slovenských legionárov. Maďarskí politici sa ale nedokázali zmieriť s rozpadom Uhorska.

23. júna 1919 po železničnej trati prechádzal smerom na sever maďarský pancierový vlak č. IV. Príslušníci 36. pešieho pluku z Mladej Boleslav armády Česko-Slovenska mu však zatarasili koľaje aby nemohol ani postupovať, ani ustúpiť.[12] Toto obkľúčenie trvalo až do 30. júna, kedy sa zmocnili vlaku a to znamenalo definitívny koniec bojov v tejto oblasti.

Počas druhej svetovej vojny zohral Albinov spolu s okolitými obcami dôležitú úlohu pri pláne útoku sovietskej armády na nemeckú obrannú líniu Gisela Stellung. Medzi Albinovom a Kravanmi sa pohybovala nemecká hliadka. Práve jej zničenie prvými ruskými prieskumníkmi zalarmovalo nemecké velenie pred príchodom Červenej armády do tohto priestoru. 1. decembra 1944 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam. O polnoci 12. decembra začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranných postavení v Slanských vrchoch.[13][14] Následne boli v Albinove umiestnené sovietske guľometné a mínometné hniezda ostreľujúce nemecké línie.

Počas procesu kolektivizácie tu bolo zriadené jednotné roľnícke družstvo.[15] Na výročnej schôdzi Mestského národného výboru Sečovce, ktorá sa konala 29. januára 1961, boli zlúčené JRD Sečovce, JRD Kochanovce a JRD Albinov pod spoločnú správu. Bola vypracovaná hospodársko-technická úprava pôdy, ktorá v praxi znamenala rozorávanie medzí a zlučovanie pozemkov v procese násilnej kolektivizácie. S tým súviselo aj vybudovanie melioračného systému pozostávajúceho z vybudovania nových a úpravy starých vodných kanálov, vybudovania siete melioračných studní a podzemných potrubí. Na družstevných majetkoch v Albinove sa chovali najmä výkrmové býky, kone. Fungoval aj chov činčíl na kožušinu, ktorý bol však neskôr pre neefektívnosti zrušený.

Na území obce bol postavený agrochemický podnik s napojením na železnicu. Fungovala osobná železničná doprava a národná ľudová škola v obci (1. – 4. ročník). Zriadená bola aj hasičská zbrojnica. Od roku 1956 bol Albinov administratívne zaradený ako mestská časť pod samosprávu Sečoviec. V júli 1966 oficiálne spustil výrobu strojárenský závod Strojstav, ktorý bol zriadený v Sečovciach ako pobočka rovnomenného bratislavského podniku. Pre Albinov znamenala výstavba tejto továrne tiež vybudovanie spevnenej asfaltovej cesty vedúcej z Kollárovej ulice do Albinova. Táto komunikácia nahradila poľnú cestu, ktorá viedla z Albinovskej ulice popri cintoríne.

V časti budovy bývalej ľudovej školy bola neskôr zriadená Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky spadajúca pod gréckokatolícku Farnosť Sečovce.[16] V roku 1997 bola dostavaná k chrámu malá zvonica.

Zaujímavé stavby

Sakrálne stavby v Albinove
Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (budova z roku 1958)
Kamenný kríž z roku 1888 pri križovatke ciest III. 050210 a 050208
Kamenný kríž pri ceste III. triedy 050210
Kamenný kríž z roku 1970, ktorý dali postaviť Ján a Mária Billi (č. d. 1292/1)

Sakrálne stavby

V centre intravilánu sa nachádza gréckokatolícka Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky,[16] zriadená v južnej časti budovy bývalej ľudovej školy. V katastrálnom území sa nachádzaju tri kamenné kríže, najstarší z roku 1888.

Svetské stavby

K najstarším budovám patria gazdovské domy datujúce sa do 19. a začiatku 20. storočia. Boli budované z ílovitej hliny zmiešanej s plevami, ktorá sa mazala medzi drevené klady. Na základy a pivnicu sa používal lomový andezitový kameň. Drevený krov sa pokrýval azbestovými alebo hlinenými škridlami. Dispozícia pozostávala z troch hlavných miestností – predná izba (nár. predňa chyža) vnímaná ako reprezentatívna miestnosť, vstupná miestnosť slúžiaca ako kuchyňa (nár. prikľep) a zadná izba (nár. zadňa chyža). Komíny boli budované z pálenej tehly. V zadnej časti domu sa nachádzali hospodárske objekty – chliev (nár. chľiv), maštaľ resp. stajňa pre hospodárske zvieratá, šopa a ostatné skladové priestory. Priestor povaly a pivnice sa používal na skladovanie. Na dvoroch sa nachádzali aj drevené stodoly s kamennými základmi slúžiace na skladovanie slamy, sena, poľnohospodárskych plodín a nástrojov.

Technickou pamiatkou je zastávka na železničnej trati 192, ktorá do 2. februára 2002 slúžila na osobnú vlakovú dopravu. Z pôvodnej murovanej budovy, ktorej súčasťou bola malá čakáreň, predajňa cestovných lístkov a byt správcu sa zachovali len betónové základy. Aj keď niesla zastávka názov podľa obce Dvorianky, nachádzala sa ešte v katastrálnom území Albinova, resp. mesta Sečovce.

Doprava

Cestná doprava

Najdôležitejšími cestnými komunikáciami prechádzajúcimi katastrálnym územím je cesta III. triedy 050210, III/050208 a III/050215. Na severe Albinov sa nachádza zastávka SAD.

Železničná doprava

Východnou hranicou obce prechádza koľaj železničnej trate 192 s nákladnou železničnou zastávkou Dvorianky.[pozn 3] Z nej vedie manipulačná koľaj k areálu colného skladu, kde sa nachádza nákladisko s 2 koľajmi.

Potrubná doprava

V severnej časti extravilánu smeruje cez lokalitu Líščie diery, od obce Dvorianky, plynovod, ktorý končí v plynoregulačnej stanici SPP pri ceste III/050208 v smere na Višňov.[17]

Hospodárstvo

V Albinove pôsobí 13 firiem, z toho 4 spoločnosti s ručením obmedzeným a 9 živností, väčšina pôsobiaca v terciálnom sektore. V areáli bývalého agrochemického podniku sídli colný sklad a niekoľko menších firiem.

Šport a turistika

Albinov nemá vlastný športový klub. Súčasťou areálu bývalej ľudovej školy je minifutbalové a volejbalové ihrisko, ktoré sa ale v súčasnosti nevyužívajú. Zaniknuté je školské pieskové doskočisko na skok do diaľky. Menej frekventované cesty sa využívajú na cyklistiku, in-line korčuľovanie a jogging.

Albinovom časť trate 3. ročníka cestných bežeckých pretekov Sečovská desiatka. Taktiež bola hlavná cesta v smere Bačkov – Albinov – Višňov využitá ako súčasť trasy 36. ročníka Rally Košice (16. – 18. september 2010).

Osobnosti

Ján Danko (* 19. máj 1903, Trebišov – † 29. september 2003, Albinov) bol starosta obce Albinov, samostatne hospodáriaci roľník, čestný občan mesta Sečovce. Patril k najstarším občanom mesta, keďže sa dožil 100 rokov.[18]

Poznámky

  1. ↑ Pôvodný názov od 13. storočia, ktorý sa aj v súčasnosti chybne vyskytuje v niektorých prameňoch.
  2. ↑ Listina Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53, ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe Dejiny Trebišova uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.
  3. ↑ Aj napriek názvu Dvorianky sa zastávka nachádza v katastrálnom území Albinova, resp. Sečoviec.

Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. ↑ BUDAY, Rudolf; CITORÍKOVÁ, Ľudmila; ŠÍŘ, Zdeňek, et al. Slanské vrchy - Dargov. Spracovanie značkárskeho, turisticko-vlastivedného obsahu a textov Zdeněk Šíř, Viktor Muššák, Čeněk Čermák; Spracovanie ochrany prírody Jozef Kramárik. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. 2 s. (Edícia letných turistických máp 1:50 000; zv. 117.) Mapový list 58 x 102 cm. ISBN 80-8042-018-1.
  3. ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 67.
  4. ↑ MAGYAR, Július; GAČKOVÁ, Lýdia; KÓNYA, Peter, et al. Sečovce. Ed. Ján Ordoš; Fotografická príloha Vladimír Vološín. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. Kapitola Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku, s. 30. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
  5. ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand, et al. Sečovce. Ed. Ján Ordoš. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. Kapitola Pôvod Sečoviec, s. 34. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
  6. ↑ ULIČNÝ, Ferdinand, et al. Dejiny Trebišova. Ed. Ladislav Tajták; redakcia Ján Chovanec, Mikuláš Jáger, Ján Kríž, Štefan Kundek, František Kvotidian, Andrej Lukáč, Ondrej Oleňák, Pavol Ružan, Juraj Sobek, Ladislav Tajták. 1. vyd. Trebišov : Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1982. 692 s. (URBS.) 83-031-82. Kapitola V. Počiatky a vývin Trebišova do konca 16. storočia, s. 109. (po slovensky, resumé po rusky a po maďarsky)
  7. ↑ SZIRMAY, Antal. Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis. Ed. Márton György Kovachich. 1. vyd. Buda : Typis Regiae Universitatis Pestanae, 1803. 486 s. S. 238-239. (po latinsky)
  8. ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand, et al. Sečovce. Ed. Ján Ordoš. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. Kapitola Panstvo Sečovce v 11. – 16. storočí, s. 37-40. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
  9. ↑ FEDERMAYER, Frederik, et al. Slovensko : Ottova obrazová encyklopédia. Zodpovední redaktori Pavol Kršák, Mária Kutláková. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 2006. 228 s. ISBN 80-7360-531-7. Kapitola História : Šľachtické rody, s. 57.
  10. ↑ KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Košice : Pastel Sečovce, 2010. 79 s. ISBN 978-80-89412-10-5. Článok Starý štación, s. 58, 59.
  11. ↑ KUBÁČEK, Jiří, et al. Dejiny železníc na území Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Železnice SR, 1999. 461 s. ISBN 80-968140-4-4. (po česky)
  12. ↑ ŠPITÁLSKY, Jaroslav. Rakousko-Uherské vlaky [online]. rotanazdar.cz, [cit. 2012-07-30]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ KORČMÁROŠ, Štefan. Na Dargovskom fronte. Trebišov : Okresný národný výbor Trebišov Odbor školstva a kultúry, 1969.
  14. ↑ JAKUBEC, Michal; NOVÝKMEC, Peter. Dargovský priesmyk (december 1944 – január 1945). 1. vyd. Trebišov : Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Oblastný výbor Trebišov, Klub vojenských dôchodcov Trebišov, Klub vojenskej histórie Trebišov, 2007. 44 s. Kapitola Východoslovenská operácia, s. 12 – 15.
  15. ↑ KORBEĽ, Svetozár. Pamätnica 25 rokov STS a OPS. Redakcia Terézia Szalayová. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1974. 333 s. Číslo publikácie 3532. Podkapitola STS Sečovce, s. 281, 282.
  16. ↑ a b Grécko-katolícky protopresbyterát. História farnosti Sečovce [online]. secovce.fara.sk, [cit. 2012-07-30]. Dostupné online.
  17. ↑ GIBALA, Peter. Územný obvod Sečovce. Sečovce : GIPRO IPK, 1996-12. Nástenná mapa umiestnená vo vestibule visutého pracoviska ÚPaSV v Sečovciach.
  18. ↑ JAVORSKÝ, Mikuláš. Ján Danko z Albinova má 95 rokov. Sečovský obzor, 28.. máj 1998, roč. 3, čís. 5, s. 6.

Literatúra

  • ULIČNÝ, Ferdinand; MAGYAR, Július, et al. Sečovce. Ed. Ján Ordoš. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
  • MIŇOVÁ, Slávka; MIŇO, Štefan. Sečovce. Košice : Mesto Sečovce, 2006.
  • KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Košice : Pastel Sečovce, 2010. 79 s. ISBN 978-80-89412-10-5.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albínov
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Albínov

Externé odkazy

Vranov nad Topľou
Kravany, Višňov
Košice – Bačkov Sever Dvorianky – Michalovce
Západ   Albinov   Východ
Juh
Sečovce
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albínov&oldid=4934428“