Albinovanus Pedo
Albinovanus Pedo bol rímsky básnik Augustovho obdobia.
Pedo napísal niekoľko diel: akúsi skladbu o živote mýtického hrdina Thésea, ktorú spomína jeho blízky priateľ Ovídius[1], epigramy, ku ktorým sa vyjadruje epigramatik Marcus Valerius Martialis[2], a epickú báseň venovanú činom významného člena Julsko-klaudiovskej dynastie, Germanica. Quintilianus si ho považuje ako vynikajúceho autora epickej literatúry[3].
Z Pedonovho diela sa dochoval jeden dlhší zlomok z jeho skladby pojednávajúcej o Germanicovej výprave do Severného mora (16 po Kr.), ktorý zachoval v svojom diele Suasoriae Seneca Starší[4]. Ide o príklad rečníckej úvahy (suasoria) o tom, či je správne, aby človek prenikal za prirodzené hranice svojho sveta, téma, ktorá sa bude opätovne objavovať v epike neskoršieho obdobia.
Francúzsky humanista Josephus Scaliger Pedonovi pripisoval tri elégie: dve o smrti Maecenata a jednu venovanú Augustovej manželke Livii pri príležitosti úmrtia jej syna Drusa. Dnes sa usudzuje, že ani jedna z týchto elégii nie je Pedonovo dielo. Consolatio ad Liviam (Útecha Lívii) bola zložená dokonca až v 15. storočí talianskym napodobovateľom klasickej poézie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.