Aleksander Kwaśniewski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aleksander Kwaśniewski
poľský politik a publicista
Aleksander Kwaśniewski
Aleksander Kwaśniewski, podpis (z wikidata)
Prezident Poľska
V úrade
23. december 1995 – 23. december 2005
Predchodca Lech Wałęsa Lech Kaczyński Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. november 1954 (67 rokov)
Białogard, Poľsko
Politická stranaSojusz Lewicy Demokratycznej
Alma materGdanská univerzita
Vierovyznanieateizmus
Rodina
Manželka
Jolanta Konty
DetiAleksandra Kwaśniewska
Odkazy
Aleksander Kwaśniewski na kwasniewskialeksander.eu
Spolupracuj na CommonsAleksander Kwaśniewski
(multimediálne súbory)

Aleksander Kwaśniewski (* 15. november 1954, Białogard, Poľsko[1]) je poľský politik a publicista, prezident Poľska v rokoch 1995 – 2005.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Novinárska kariéra a vstup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine lekára. V rokoch 19731977 študoval na Fakulte ekonómii dopravy na Gdanskej univerzite.[1][2] Počas štúdia pôsobil v Socialistickom zväze poľských študentov. Ako 23 ročný (roku 1977) vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRS), ktorej bol členom až do jej rozpustenia v roku 1990.[1][3] V rokoch 1981 – 1990 pracoval Kwaśniewski ako novinár v periodikách pre mladých. Bol šéfredaktor týždenníka ITN a denníka Sztandar Młodych.[1] V roku 1985 spoluzakladal časopis Bajtek, ktorý sa zameriaval na počítače.[3] V tom istom roku sa ako 31-ročný sa stal najmladším ministrom vlády Zbigniewa Messnera, kde mal na starosti rezort mládeže a športu.[1] Vo funkcii ministra mládeže a športu pôsobil aj vo vláde Mieczysława Rakowského a Tadeusza Mazowieckeho.[3] V rokoch 1988 – 1991 bol predsedom Poľského olympijského výboru.[1] Pri rozhovoroch za okrúhlym stolom, ktoré sa viedli pred voľbami v roku 1989, zastupoval Kwaśniewski komunistickú vládu.[1] Po rozpade komunistickej strany sa stal zakladajúcim členom Sociálnej demokracie Poľskej republiky (SdPR), ktorej od januára 1990 predsedal. Predsedom hlavnej rady SdPR bol v rokoch 19911995. Do roku 1995 bol poslancom Sejmu Poľskej republiky.

Poľským prezidentom[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri toho roku zvíťazil v prezidentských voľbách, keď ako kandidát Zväzu demokratickej ľavice porazil Lecha Wałęsu so ziskom 51,7 percent hlasov.[1][3] Na čele Poľska stál od decembra 1995.[1] V nasledujúcich rokoch tvrdo pracoval na tom, aby Poľsko prijali do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ). Pokračoval v prechode na trhové hospodárstvo, podporoval privatizáciu. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie novej poľskej ústavy v roku 1997, ktorá nahradila základný zákon prijatý počas komunistickej vlády v roku 1952. Kwaśniewski obhajoval regionálnu spoluprácu v strednej a východnej Európe. Zasadzoval sa o politiku otvorených dverí, ktorá ponechávala možnosť aj pre ďalšie štáty stať sa členom NATO a EÚ. Poľsko sa počas jeho výkonu funkcie hlavy štátu stalo najväčším obhajcom Ukrajiny v Európe.[3]

Na tento post bol znovu zvolený v roku 2000.[1] Zvíťazil hneď v prvom kole, keď získal 53,9 percenta všetkých hlasov. Pod jeho vedením sa stalo Poľsko silným spojencom Spojených štátov amerických v boji proti medzinárodnému terorizmu (prejavilo sa to hlavne vo vojne v Iraku). Spolu s manželkou viedol v júni 2003 kampaň za schválenie prístupovej zmluvy s EÚ (člen EÚ máj 2004). Mal blízke vzťahy s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, a stal sa sprostredkovateľom počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. Medzinárodní komentátori mu prisudzujú hlavnú úlohu v mierovom riešení tohto konfliktu.[3]V funkcii zotrval do decembra 2005, kedy ho vystriedal Lech Kaczyński.[4]

Aktivity po skončení prezidentskej funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2006 prednáša A. Kwasniewski na Georgetown University v USA súčasnú európsku politiku, transatlantické vzťahy.[3] Roku 2008 sa stal Kwasniewski predsedom Európskej rady pre toleranciu a zmierenie. Od roku 2010 je čestným občanom poľskej Varšavy. Od júna 2012 viedol s írskym politikom a bývalým predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom európsku parlamentnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ktorá sledovala trestné stíhanie Julije Tymošenkovej a ďalších. Bol tiež pri rozhovoroch medzi EÚ a ukrajinskou vládou o dohode o pridružení k EÚ. Vo februári 2021 Aleksander Kwaśniewski oznámil, že mal pozitívny test na COVID-19.[5]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je členom Správnej rady International Crisis Group , členom Atlantickej rady USA , členom Bilderberg Group , vedúcim dozornej rady Nadácie Amicus Europae vo Varšave, Medzinárodného centra pre politické štúdiá v r. Kyjev a predseda predstavenstva pre európsku stratégiu Jalty.[2] Je v správnej rade Hertie Schoolof Governance v nemeckom Berlíne.[3]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Kwaśniewski je od roku 1979 ženatý, manželka Jolanta Kontyová je vzdelaním právnička, sociálna aktivistka a prezidentka nadácie „Komunikácia bez bariér“, majú dcéru Aleksandru.[1][6][7][3] Jeho manželka je takisto majiteľkou realitnej kancelárie.[3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k SITA. Aleksander Kwaśniewski. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-11-13. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
  2. a b Aleksander Kwasnieswki former President of Poland, club madrid member [online]. clubmadrid.org, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i j TASR. Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski má 60 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-27].
  4. Čo sa stalo 15. novembra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-11-15. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
  5. Fakt, Onet. Aleksander Kwaśniewski był zakażony koronawirusem. Do tej pory zmaga się z powikłaniami [online]. wiadomosci.onet.pl, 2021-05-14, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po poľsky)
  6. ZGLICZYŃSKA, Iwona. Modelowe małżeństwo [online]. styl.interia.pl, 2012-10-08, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po poľsky)
  7. Wirtualna Polska Media S.A.. Jolanta Kwaśniewska [online]. wiadomosci.wp.pl, 2021-03-16, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online.