Alexander Šindelár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alexander Šindelár
slovenský kňaz a politik
Bývalý starosta Piešťan
V úrade
1931 – 1938
Predchodca Rudolf Schultz Michal Chrenko Nástupca
Biografické údaje
Narodenie23. február 1888
Čeklís, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. november 1947 (59 rokov)
Piešťany, III. Česloslovenská republika
Politická stranaHSĽS

Alexander Šindelár (* 23. február 1888, Bernolákovo – † 2. október[1] alebo 2. november[2] 1947, Piešťany) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a komunálny politik, pôsobiaci významne v Piešťanoch ako dekan a starosta.[3]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine krajčírskeho majstra Jozefa Šindelára a jeho manželky Terézie rodenej Mlinarovičovej. V roku 1927 navštívil vtedajšiu obec Piešťany po prvý raz, keď sa v Grand Hoteli Royal konala celoslovenská porada biskupov.[2] Spoluprácu s dlhoročným správcom piešťanských kúpeľov, Ľudovítom Winterom nadviazal ešte ako farár a starosta v neďalekých Malženiciach, keď nájomcu kúpeľov požiadal o podporu Spolku sv. Vojtecha. Za týmto účelom niekoľkokrát cestoval aj do Spojených štátov amerických, kde žiadal o pomoc zahraničných Slovákov.

V roku 1930 sa stal farárom v Piešťanoch a od roku 1931 do roku 1938 vykonával aj funkciu starostu mesta. V novembri 1936 bol povýšený z farára na dekana.[4] Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan. Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, Poštový a telegrafný úrad a okresný úrad (dnešná SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie telefónnych a elektrických prípojok. Srdcia ľudí si získal najmä svojou otvorenosťou. Ako starosta a správca farnosti stíhal vyučovať náboženstvo, zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych aj športových podujatí a pomáhať chudobným.[5] Po Šindelárovi sa starostom obce stal Michal Chrenko.

Slovenský štát a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Šindelár ostával aj po odchode zo starostovskej stoličky v roku 1938 naďalej dekanom a popri tom bol okresným predsedom vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a prvým podpredsedom Matice slovenskej. Svoje úspechy v Piešťanoch a skúsenosti zúročil tento blízky priateľ Andreja Hlinku po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939, keď sa stal poslancom Slovenského snemu. Na tunajšej fare potom hostil aj niektorých ministrov vtedajšej vlády.[4]

O jeho nečakanej smrti po konci Druhej svetovej vojny hovorí Kronika Piešťan:

„V nedeľu 2. novembra 1947 v deň Dušičiek okolo 20. hod. večer bol na svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan – farár Alaxander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10.000 ľudí. Zosnulý zastával po dlhé roky významné úlohy v miestnej obecnej samospráve a zaslúžil sa o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov.“

Jeho tragickú smrť pripomína pamätná tabuľa z roku 1993 od piešťanského sochára L. Ľ. Polláka umiestnená na budove farského úradu. Pochovaný je na cintoríne v Piešťanoch na Žilinskej ceste. Náhrobný kameň je taktiež dielom L. Ľ. Polláka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.pic-piestany.sk/prakticke-info/osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1[detail]=0101479
  2. a b http://spolocneprepiestany.sk/tabula-alexandera-sindelara-ma-opraveny-relief-a-znovu-ju-posvatili/
  3. Piešťanské cintoríny. 2005 (Piešťany: Mestská knižnica, stredisko PIC, 2005.)
  4. a b STRAKA, Arpád. Kronika Piešťan, zväzok I. – 1933 – 1949, 226 s. Dostupné online z: [1]
  5. PALKOVIČ, Martin. Vrah Alexandra Šindelára je dodnes neznámy. In: PNky.sk, 2.11.2012. Dostupné online z: [2]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]