Alexander Altmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alexander Altmann
židovský filozof, profesor a rabín
Alexander Altmann
Štát pôsob.Spojené kráľovstvo, USA
Narodenie16. apríl 1906
Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie6. jún 1987 (81 rokov)
Boston, USA
Národnosťžidovská
Zamestnanierabín, vysokoškolský profesor
Známy vďakaštúdie o myslení Mosesa Mendelssohna
Alma materHumboldt-Universität zu Berlin
RodičiaAdolf Altmann
Malwine Weisz
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexander Altmann

Alexander Altmann (* 16. apríl 1906, Košice – † 6. jún 1987, Boston), bol židovský teológ, filozof, profesor a rabín. V roku 1938 emigroval do Anglicka a neskôr sa usadil v Spojených štátoch. Viac ako desaťročie pracoval ako profesor na oddelení filozofie na Brandeis University. Najviac ho preslávilo jeho štúdium myslenia Mosesa Mendelssohna a za jeho čias bol skutočne popredným Mendelssohnovým učencom.[1] Taktiež prispel dôležitými príspevkami k štúdiu židovského mystika. Veľkú časť svojej kariéry bol jediným učencom v Spojených štátoch, pracujúci na tejto téme v čisto akademickom prostredí.[2] Medzi mnohými študentmi Brandeis, na ktorých prácu dohliadal, boli napríklad: Elliot Wolfson, Arthur Green, Heidi Ravven, Paul Mendes-Flohr, Lawrence Fine a Daniel Matt.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Altmann bol synom Malwine Weiszovej a Adolfa Altmanna, hlavného rabína v nemeckom meste Trier, jednej z najstarších židovských komunít v Nemecku. Titul PhD. získal vo filozofii na Humboldt-Universität zu Berlin v roku 1931. Dizertačnú prácu napísal na tému filozofia Maxa Schellera, a za rabína bol vysvätený taktiež v tom istom roku. Od roku 1931 do roku 1938 pôsobil ako rabín v Berlíne, ale aj ako profesor židovskej filozofie na seminári. Po úteku z Nacistického Nemecka v roku 1938, Altmann slúžil ako komunálny rabín v Manchestri v rokoch 19381959. Okrem svojich povinností ako vodca komunity, pokračoval vo svojich vedeckých štúdiách, publikoval v roku 1946 preklad a komentár publikácie Viera a názory Saadja. Jeho vedecké aktivity ho v konečnom dôsledku viedli k tomu, aby založil a riadil Inštitút židovských štúdií od 1953 do roku 1958, ktorý bol v tom čase nezávislá inštitúcia. Počas svojho pôsobenia na inštitúte, upravil Žurnál židovských štúdií, Scripta Judaica a predstavil svoju prácu o Isaakovi ben Salomon Israeliovi. Zatiaľ čo bol Altmann v Manchesteri, Bert Trautmann, bývalý vojak Nacistického Nemecka vojnový zajatec, bol považovaný za hráča futbalového klubu Manchester City FC, ktorý mal mnoho židovských fanúšikov. Altmann to schvaľoval aj napriek tomu, že mu nacisti zabili rodičov a iných členov jeho rodiny. Intervencia Altmanna mohla byť rozhodujúca pre bezprecedentné prijatie bývalého vojnového zajatca do tímu. Trautmann sa stal veľmi úspešným brankárom.[3]

Po zabezpečení budúcnosti Inštitútu židovských štúdií tým, že ho umiestnil pod záštitu University College v Londýne. V roku 1959 Altmann opustil Anglicko, aby sa pripojil k Fakulte Brandeis University vo Waltham, Massachusetts. Vo veku 53 rokov bol autorom takmer 100 publikácií, vymenovanie za vyučujúceho na Brandeis, bola jeho prvá univerzitná pozícia.[4] Od roku 1959 na univerzite pôsobil ako Philip W. Lown profesor židovskej filozofie a histórie myšlienok, až do jeho povíšenia na profesora Emeritus a následného odchodu do dôchodku v roku 1976.[5] V roku 1967 bol zvolený za člena Americkej akadémie umení a vied. Podľa Alfreda Itry, Altmann bol taktiež hlavnou postavou pri získavaní kompletného Vatikán Hebraicaa na mikrofilme pre Brandeis University.[6]

Od roku 1976 do roku 1978 bol Altmann profesorom na Harvarde a na Hebrejskej jeruzalemskej univerzity. Od roku 1978 až do jeho smrti bol spojencom v Harvard University Center pre židovské štúdium. Počas svojho celého pôsobenia v oblasti Bostonu () si vždy urobil čas na stretnutia zo židovskými učencami a študentmi priamo u neho doma, kde ich často pozýval na obedy počas Šabatu.[7] Altmannov hlad po nových poznatkoch ho nikdy neopustil, dokonca ani v jeho neskorších rokoch. Lawrence Fine rozpráva o účasti na hodine o Komtickom jazyku na Brandeis University na začiatku sedemdesiatych rokov. Na tejto hodine našiel 65-ročného Altmanna, dychtivého získať nové poznatky aj v tomto veku.[2]

Altmann zomrel v Bostone 6. júna 1987.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej dlhej akademickej kariére Altmann vytvoril množstvo dôležitých prác najmä v nemčine, angličtine a hebrejčine. V jeho včasnej kariére sa taktiež zapojil do tvorby židovskej teológie, ale túto prácu nedokončil a jeho hlavné záujmy sa obrátili na stredovekú židovskú filozofiu a mysticizmus, najmú na prácu ikonoklastického židovského filozofa Mosesa Mendelssohna.[1] Jeho práca na Izaacovi Isaelovi, prvom stredovekom židovskom filozofovi, rovnako zachránila tohto mysliteľa z toho, čo videl ako neopodstatnenú temnotu.[6]

Kompletná bibliografia Altmannových takmer 250 publikovaných prác je prezentovaná v Bibliografii zverejnených spisov Alexandra Altmanna.[8] Niektoré z najznámejších sú uvedené nižšie:

  • Saadya Gaon: Kniha doktrínov a presvedčení (skrátená edícia preložená z arabčiny s úvodom a poznámkami), Three Jewish Philosophers, Atheneum, New York, 1969.
  • so Samuelom Miklosom Sternom: Isaac Isaeli: A Neoplatonic Philosopher of the Early Tenth Century. His Works Translated with Comments and an Outline of His Philosophy, Oxford University Press, 1958, dotlač, Greenwood Press, 1979.
  • Biblické motívy: pôvod a transformácie, Harvard University Press, 1966.
  • Moses Mendelssohn's Fruehschriften zur Metaphysik, Mohr (Tuebingen, Nemecko), 1969.
  • Studies in Religious Philosophy and Mysticism, Cornell University Press, 1969.
  • Moses Mendelssohn: A Biographical Study, University of Alabama Press, 1973.
  • Essays in Jewish Intellectual History, University Press of New England for Brandeis University Press, 1981.
  • Essays in Judaism, Tel Aviv, 1982.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. The contribution of Alexander Altmann to the study of Moses Mendelssohn, s. 415–420.
  2. a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. Alexander Altmann's contribution to the study of Jewish mysticism, s. 421–431.
  3. GLANVILLE, Brian. Bert Trautmann obituary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2013-07-19. Dostupné online [cit. 2021-04-07]. ISSN 0261-3077.
  4. Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Jewish scholarship as a vocation.
  5. Book of Members, 1780-2010: Chapter A [online]. American Academy of Arts and Sciences. Dostupné online.
  6. a b Leo Baeck Institute Year Book XXXIV. Ed. Arnold Paucker. London : Secker & Warburg, 1989. The contribution of Alexander Altmann to the study of medieval Jewish philosophy, s. 433–440.
  7. Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Preface.
  8. Perspectives on Jewish Thought and Mysticism: Proceedings of the International Conference held by The Institute of Jewish Studies, University College London, 1994, in Celebration of its Fortieth Anniversary. Ed. Alfred L. Ivry, Elliot R. Wolfson & Allan Arkush. Australia : Harwood Academic Publishers, 1998. Bibliography of the published writings of Alexander Altmann.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Altmann na anglickej Wikipédii.