Alexandr Grigorievič Lukašenko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка
Александр Григорьевич Лукашенко
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Alexandr Grigorievič Lukašenko, podpis (z wikidata)
1. prezident Bieloruska
Momentálne v úrade
od 20. júl 1994
PremiériViačeslav Kebič
Michail Čigir
Sergej Ling
Vladimir Jermošin
Genadz Navicki
Sergej Sidorski
Predchodca Mečislav Ivanavič Hryb (predseda Najvyššieho sovietu)
Biografické údaje
Narodenie30. august 1954 (66 rokov)
Kopys, Bieloruská SSR, Sovietsky zväz
Politická stranaKSSZ (do 1992)
nezávislý (od 1992)
Národnosťbieloruská
Odkazy
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка
Александр Григорьевич Лукашенко
na gov.by
Spolupracuj na CommonsAlexandr Grigorievič Lukašenko
(multimediálne súbory)

Alexandr Grigorievič Lukašenko (rus. Александр Григорьевич Лукашенко, biel. Aľaksandr Ryhoravič Lukašenka - Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка; * 30. august 1954) je od 20. júla 1994 prezidentom Bieloruska.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1975 absolvoval Učiteľský ústav v Mahiľove, roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu v Horkach, získal diplom učiteľa dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. V období 1975-1977 a 1980-1982 slúžil v Sovietskej armáde. Po absolvovaní vysokých škôl a službe v armáde bol riaditeľom kolchozu na východe Bieloruska. Roku 1991 sa postavil na stranu Janajeva a jeho pučistov proti Gorbačovovej politike, bol aj proti rozpadu ZSSR a vyhláseniu nezávislého Bieloruska v decembri toho istého roka. Od roku 1994 je bieloruským prezidentom. Väčšina svetových politikov ho považuje za „posledného európskeho diktátora“, politici SNŠ, vrátane Vladimira Putina však tento pohľad odmietajú a s Lukašenkom udržujú čulé diplomatické vzťahy. Lukašenko udržuje vzťahy aj s KĽDR, alebo v minulosti s Líbyou Muammara Kaddáfího a Irakom Sadáma Husajna.

V roku 1977 sa oženil s Galinou Rodionovnou Želnerovičovou. Majú synov Dmitrija a Viktora.

Rekreačne hráva hokej[1][2], podobne ako jeho syn Viktor.[3].

Medzinárodne neuznaný Lukašenko[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené štáty, Európska únia a viaceré krajiny EÚ neuznali Lukašenka za prezidenta Bieloruska pretože prezidentské voľby v auguste 2020 nemali demokratickú legitimitu.[4][5][6] OBSE označila prezidentské voľby vo svojej správe za netransparentné, neslobodné a nespravodlivé a vyzvala na ich zopakovanie.[7] Aj po týchto voľbách pokračovali v Bielorusku reťazové demonštrácie za odvolanie Lukašenka z funkcie prezidenta. V západných krajinách je Lukašenko označovaný za posledného európskeho diktátora.[8] Lukašenko sa tiež podľa viacerých médií snaží prenasledovať nezávislých novinárov a médiá v Bielorusku pričom kriminalizuje novinárov, opozičných politikov a protestujúcich.[9][10]

Na základe rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva odsudzujúcej porušovanie ľudských práv v Bielorusku ktorá bola prijatá v marci 2021 začne komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s jej tímom vyšetrovať údajné porušovanie ľudských práv v Bielorusku v súvislosti s vlaňajšími prezidentskými voľbami.[11]

Vrcholní predstavitelia EÚ vyzvali 24. mája 2021 Bielorusko aby prepustili aktivistu, blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho partnerku Sofiu Sapegovú po tom, čo ich v nedeľu 23. mája 2021 zadržali na letisku v Minsku po odklonení civilného lietadla spoločnosti Ryanair. Toto zadržanie viacerí premiéri a prezidenti štátov EÚ označili za „únos“ a „štátom podporovaný terorizmus“ a obvinili z neho Lukašenkov režim na ktoý plánuju zaviesť ďalšie sankcie.[12] 27. mája 2021 vyzvali na „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ bieloruského novinára Ramana Prataseviča a všetkých ďalších novinárov a politických väzňov zadržiavaných v Bielorusku Ministri zahraničných vecí zo skupiny krajín G7.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Лукашенко – звезда мирового хоккея - Lukašenko je hviezda svetového hokeja (po rusky)
  2. Лукашенко забил две шайбы на хоккейном турнире в Минске (po rusky)
  3. Победить американцев Александру Лукашенко помогли дети - Detí pomohli Alexandrovi Lukašenkovi zvíťaziť nad Američanmi (po rusky)
  4. USA nepovažujú Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska [online]. www.aktuality.sk, 24.9.2020, [cit. 2021-05-29]. Dostupné online.
  5. EÚ odmieta uznať Lukašenka za bieloruského prezidenta [online]. www.aktuality.sk, 24.9.2020, [cit. 2021-05-29]. Dostupné online.
  6. Niekoľko krajín EÚ a bieloruská opozícia odmietajú uznať Lukašenkovu legitimitu [online]. www.aktuality.sk, 23.9.2021, [cit. 2021-05-29]. Dostupné online.
  7. OBSE odsúdila násilie páchané na protestujúcich v Bielorusku, žiada nové voľby [online]. www.aktuality.sk, 5.11.2020, [cit. 2021-05-29]. Dostupné online.
  8. Poslední evropský diktátor. Exkolchozník Lukašenko vládne Bělorusku 25 let [online]. www.idnes.cz, 20.7.2019, [cit. 2021-05-29]. Dostupné online.
  9. Lukašenko zničil najväčší web, Bielorusi už nemajú nezávislé správy [online]. www.sme.sk, 20.05.2021, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  10. Väznenému vodcovi bieloruskej opozície rozšírili obvinenie [online]. www.aktuality.sk, 15.12.2021, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  11. Komisárka OSN vymenovala tím, ktorý vyšetrí porušovanie ľudských práv v Bielorusku [online]. www.sme.sk, 19.5.2021, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  12. EÚ sa zhodla na nových sankciách pre Minsk, Pratasevič sa ukázal na videu [online]. www.sme.sk, 24.05.2021, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.
  13. Krajiny G7 vyzvali Lukašenka na prepustenie novinára Prataseviča [online]. www.sme.sk, 27.05.2021, [cit. 2021-05-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]