Alexandria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Alexandria pozri Alexandria (rozlišovacia stránka).
Alexandria
mesto
Alexandria 2122972.jpg
pohľad na mesto z nábrežia
Governadorat d'Alexandria.svg
Vlajka
Alexandria Logo.jpg
Erb
Oficiálny názov: Alexandria
Štát Egypt Egypt
Región Guvernorát Alexandria
Okres Alexandria
Súradnice 31°11′32″S 29°54′14″V / 31,19222°S 29,90389°V / 31.19222; 29.90389
Obyvateľstvo 4 110 015 (2006)
Primátor Adel Labib
Časové pásmo EET (UTC+2)
 - letný čas EEST (UTC+2)
Poloha mesta v Egypte
Red pog.svg
Poloha mesta v Egypte
Wikimedia Commons: Alexandria
Webová stránka: www.alexandria.gov.eg
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Alexandria (arab. الإسكندرية‎ – al-’Iskandaríja, starogr. Ἀλεξάνδρεια – Alexandreia, kopt. Ρακοτε – Rakote, staroeg. rˁqd.t – Rakedet) je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav. Mesto sa nachádza 208 km severozápadne od Káhiry. Má asi 3 341 000 obyvateľov a je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija. V meste sídli univerzita (založená 1942), veľká nová knižnica, koniec ropovodu a plynovodu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založil 332331 pred Kr. Alexander Veľký ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. Architektom bol Deinokrates. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali Ptolemaiovci. Ptolemaios I. Sótér z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku 305 pred Kr.) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa alexandrijská knižnica (1 000 000 zväzkov), Museion (bývali tu a študovali učenci), maják na ostrove Faros a Serapeum (chrám zasvätený Serapidovi). Ptolemaiovci dali postaviť aj kráľovský palác a mauzóleum. Mesto zostalo hlavným až do roku 30 pred Kr. V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné Stredomorie a pre obchod s Indiou a Čínou), preto už v 1. storočí pred Kr. mesto malo pol milióna obyvateľov (Grékov, Egypťanov, Židov).

Od roku 30 pred Kr., kedy Egypt dobyl Augustus, bolo mesto sídlom rímskych a neskôr byzantských guvernérov. Za Augusta (27 pred Kr. – 14) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po Ríme. Za Trajána (98 – 117) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil Hadrián. Alexandria sa čoskoro stala strediskom kresťanského učenia, bola sídlom biskupa a od roku 190 tu bola Alexandrijská katechistická škola (najvýznamnejší predstaviteľ bol Klement Alexandrijský). Alexandria patrila spolu s Rímom a Antiochiou medzi tri pôvodné patriarcháty. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultami.

Po založení Carihradu v roku 330 stratila Alexandria na význame. Za Theodosia I. (379 – 395), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa zničili staré pohanské pamiatky, no namiesto nich vyrástli nové kresťanské chrámy. Úpadok nastal po roku 642, keď mesto dobyli Arabi a následne Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum.

Založenie Káhiry bolo príčinou ďalšieho úpadku Alexandrie koncom 10. storočia. Do 15. storočia ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V 18. storočí už však nebolo väčšie ako rybárska dedina.

V roku 1798 mesto dobyli Francúzi, začiatkom 19. storočia vznikol fakticky nezávislý Egypt. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandria