Alfréd Piffl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alfréd Piffl
český architekt
Narodenie13. jún 1907
Kerhatice nad Orlicí
Úmrtie26. jún 1972 (65 rokov)
Bratislava
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alfréd Piffl

Alfréd Piffl (* 13. jún 1907, Kerhatice nad Orlicí – † 26. jún 1972, Bratislava) bol český architekt. Na architektúru nazeral predovšetkým z pohľadu archeológa, pamiatkára a historika. Do verejného povedomia vstúpil najmä ako záchranca Bratislavského hradu a mnohých iných známych slovenských pamiatok.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Českej Třebovej. Odbornú vzdelanosť v oblasti architektúry a pozemného staviteľstva nadobudol na ČVUT v Prahe. Patril medzi excelentných študentov, vynikal mimoriadnym kresliarskym talentom, ktorý uplatnil hneď po absolvovaní základnej vojenskej služby, počas výkonu praxe v reklamnom oddelení firmy Baťa v Zlíne, kde navrhoval plagáty a pútače.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1934, nastúpil na post kresliča v Štátnom archeologickom ústave v Prahe. Čoskoro bol povýšený do pozície asistenta Dr. Jaroslava Böhma, známeho archeológa, s ktorým spolupracoval na vykopávkach na Malom Hradisku v Prostějove. Toto dočasné zamestnanie bolo pre Piffla kľúčové, pretože sa mu archeológia stala celoživotnou záľubou.

K práci tvorivého, projektujúceho architekta sa dostal hneď po ukončení pôsobenia na archeologickom ústave. Popri zamestnaní pracoval na doktorskej práci z oblasti dejín architektúry. Obhájil ju s vyznamenaním v roku 1937. Roku 1938 pomáhal organizovať reprezentatívnu výstavu Pražský barok v Uměleckej besede. Po jej skončení získal prvé stále pracovné miesto, stal sa vedúcim stavebného úradu kniežaťa Lobkowicza v Bíline.

V roku 1939 sa oženil s Blaženou Drahnou, s ktorou mal dvoch synov. Do roku 1946 prešiel viacerými zamestnaniami. V období protektorátu pôsobil v Ústí nad Labem, po vojne sa vrátil do kúpeľov Bílina. Bol splnomocnencom Národnej kultúrnej komisie pre záchranu kultúrnych a umeleckých hodnôt, prednášal na ČVUT a na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

V rokoch 1946 až 1947 zhromaždil v Ústí nad Labem pre Národnú kultúrnu komisiu zbierku umeleckých diel, ktoré na Ústecku zachránil pred zlodejmi majetku zanechaného sudetskými Nemcami.

Akademická pôda[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1946 sa stal súkromným docentom, taktiež zvíťazil v konkurze na post profesora dejín architektúry na novozaloženej Fakulte Architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (FAPS). Na Slovensko prišiel Piffl v roku 1947.[1] Neskôr bol vymenovaný vedúcim Ústavu dejín architektúry, v rokoch 19501952 zastával funkciu dekana, vôbec prvého v histórii FAPS.

Piffl mal veľmi kladný, ľudský prístup k študentom. Povodil ich po množstve pamiatok a archeologických nálezísk, výskumy v teréne v rámci fakulty spoločne realizovali v Banskej Štiavnici, Trnave, lokalite Šoldov či v dnes už nejestvujúcom Bratislavskom podhradí. Jeho najbližšími spolupracovníkmi - asistentmi boli Mikuláš Bašo, Ján Lichner a Daniel Majzlík.

S kolektívom spolupracovníkov spracoval podklady pre vyhlásenie prvých mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Bol jedným z iniciátorov záchrany a obnovy Bratislavského hradu, ktorého rekonštrukciu od roku 1952 viedol.

Bratislavský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rekonštrukcia Bratislavského hradu

Najvýznamnejšie obdobie Pifflovho profesionálneho pôsobenia na území Slovenska je späté práve s hlavným mestom a Bratislavským hradom. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžili o dnešnú podobu hradu. Obaja si rekonštrukciu hradu stanovili za prvoradú prioritu. Alexy sa venoval propagačnej a osvetovej činnosti, Alfréd Piffl skúmal a dokumentoval.

Na jar roku 1953 sa začalo zameriavanie hradných ruín a výskumy hradného areálu. Pri spracovávaní štúdie Pifflovi asistovali okrem kolegov architektov aj študenti. Na základe výskumov sa stanovili metódy pamiatkovej obnovy objektu. 21. apríla 1954 si do denníka Piffl zaznamenal: „ ...Tak sa začalo pracovať![1] Štúdia rekonštrukcie bola v roku 1955 predvedená Povereníctvu kultúry. Práce pokračovali aj napriek neustáleho nedostatku pracovnej sily. Piffl verboval brigádnikov aj z radov študentov architektúry.

Obvinenie a uväznenie[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1957 bol z dôvodov vykonštruovaného obvinenia z ohovárania spriatelenej mocnosti na 2 roky uväznený. O príčinách jeho zatknutia sa šírili legendy. Jednou z nich bola verzia o hradnej studni a vykopaní tajnej chodby pod Dunajom do Rakúska, kde vraj profesor odovzdal svojmu príbuznému kardinálovi Pifflovi klenoty z Korunovačnej veže (nikdy sa s ním však nestretol). Iná verzia hovorí o urazenej márnivosti človeka, ktorému profesor zabránil ako prvému vstúpiť do studne Bratislavského hradu.[1]

Ťažko dnes zistíme, kto a z akých dôvodov spustil do pohybu mašinériu, ktorá navždy odohnala obľúbeného profesora od študentov a odstavila zanieteného pamiatkara od architektonických pamiatok. Obnovovacie práce na Hrade pokračovali ďalej. S novým tímom, v novom zložení. Bez Fakulty architektúry. Bez profesora Piffla. Na Bratislavský hrad ani do školy sa už nevrátil. Svoj údel znášal ťažko, ale s vyrovnanou pokorou a  humorom.[1]

Boli mu odňaté všetky akademické tituly, dostal zákaz vstupu na fakultu. Po prepustení z väzenia prešiel niekoľkými podradnými zamestnaniami. Pracoval napríklad v panelárni v Trnávke a na národnom výbore v Senci, neskôr aj na stavebnom úrade v Pezinku. K výskumníckej činnosti sa oficiálne dostal až na sklonku života, a to prostredníctvom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Dokumentoval nálezy na Devínskom hrade, Vodnej veži v Bratislave a Gerulate v Rusovciach. Ako vedúci výskumu zvyšku bratislavského Podhradia mohol pred jeho zbúraním dokončiť dokumentačné práce, ktoré začal s pomocou študentov fakulty architektúry vykonávať už v roku 1949. Zdokumentoval aj dnes už neexistujúce historické domy a ulice v Pezinku a Karlovej Vsi.

Dielo a ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom niekoľkých kníh, viac ako tisícky obrazov, kresieb a litografií.

V júni 2007 bol ocenený in memoriam cenou mesta Ústí nad Orlicí.

Od roku 1991 nesie jeho meno ulica v Bratislavskej Petržalke.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KVASNICOVÁ, Magda. Príbeh profesora Piffla. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2007-08-18. Dostupné online [cit. 2020-01-09]. ISSN 1336-653X.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bencová, J.: Geometrizovaná zdanlivosť v Pifflových textoch o baroku, Zvláštny osud práce. Projekt, roč. 49 (2007), č. 5-6. Bratislava, Spolok architektov Slovenska, 2007, s. 88-91. ISSN 1335-2180
  • Droppová, Z.: Zabudnutý záchranca. Reality 13, 2007. 12-14
  • Kvasnicová, M.: Príbeh profesora Piffla. Týždeň č. 34/2007.
  • Minaroviech-Ratimorská, J.: Konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Alfreda Piffla (1907 – 1972). Informátor SAS (Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV), roč. XVIII (2007), č. 1-2, s. 8-9.
  • Mrňa, Ľ.: Architekt Alfréd Piffl. Pamiatky a múzeá, roč. 41 (1992), č. 3, s. 42-43.
  • Piffl, A.: Nález keramiky na Primaciálnom námestí v Bratislave. Pamiatky a múzeá, roč. 1 (1952), č. 1, s. 64.
  • Piffl, A.: K nálezu keramiky na Primaciálnom námestí v Bratislave. Pamiatky a múzeá, roč. 1 (1952), č. 2, s. 63-65.
  • Piffl, A.: K rekonštrukcii kostola v Bíni. Pamiatky a múzeá, roč. 1 (1952), č. 4, s. 55-57.
  • Piffl, A.: Výskum Bratislavského hradu. Pamiatky a múzeá, roč. 3 (1954), č. 4, s. 179-180.
  • Piffl, A.: Mestská rezervácia v Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá, roč. 6 (1957), č. 1, s. 29-32.
  • Piffl, A.: Zápas s ruinami (autentické materiály z pozostalosti autora). Pamiatky a múzeá, roč. 42 (1993), č. 5, s. 19-21.
  • Piffl, A.: Dva roky prác na Bratislavskom hrade. Pamiatky a múzeá, roč. 42 (1993), č. 5, s. 22-23.
  • Piffl, A.: Zápas o Bratislavský hrad, denník 1948 - 1972. Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava 2007. ISBN 8089218407
  • Pohaničová, J.: Alfréd Piffl - architekt s dušou pamiatkára. Pamiatky a Múzeá 2, 2007, s. 57-61.
  • Pohaničová, Jana: Život s pamiatkami, alebo ... Architekt Alfred Piffl - komplexný prístup. Projekt, roč. 49 (2007), č. 5-6. Bratislava, Spolok architektov Slovenska, 2007, s. 92-101. ISSN 1335-2180
  • Porubská, L.: Uplynulo sto rokov od narodenia Alfreda Piffla. Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 1.
  • Porubská, L.: Alfred Piffl a pamiatková obnova vo svetle dokumentov Archívu PÚ SR. Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 2-6.
  • Profesor Alfred Piffl, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti storočnice narodenia, Bratislava 13. júna 2007. Bratislava, FA STU v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-227-2973-4
  • PIFFL, Alfréd. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 461 – 462.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]