Alfréd Wetzler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alfréd Wetzler
slovenský spisovateľ
Narodenie10. máj 1918
Trnava, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie8. február 1988 (69 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnešné Slovensko)

Alfréd Wetzler (pseudonym Jozef Lánik) (* 10. máj 1918, Trnava – † 8. február 1988, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, antifašista, jeden z dvoch väzňov, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (pri meste Osvienčim). Druhým väzňom bol Rudolf Vrba, s ktorým napísali Vrbovu a Wetzlerovu správu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v židovskej robotníckej rodine. V rokoch 1936 – 1940 pracoval ako robotník v Trnave. Za sabotáž v tehelni bol v roku 1941 zatknutý a na štyri mesiace uväznený v Bratislave.[1] Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (pri meste Osvienčim) ho previezli 13. apríla 1942 zo slovenského pracovného a koncentračného tábora (teraz múzeum holokaustu) v Seredi.[1] V tábore pracoval ako nosič mŕtvol či ako pisár alebo člen pracovnej skupiny vykonávajúcej pozemné práce.[1] Z tábora sa Wetzlerovi spolu s Vrbom podarilo utiecť 7. apríla 1944. Patril medzi 12 väzňov, ktorým sa za celú dobu existencie podaril úspešný útek z tábora. Ako prvý, spoločne s Rudolfom Vrbom, vyrozprával o hrôzach, ktorých tam bol svedkom v 32 stranovej Vrbovej a Wetzlerovej správe. Cieľom Wetzlera a Vrbu bolo informovať o podmienkach v Auschwitz-Birkenau a vytvoriť medzinárodný tlak na zastavenie deportácií.

V rokoch 1945 – 1950 pracoval ako redaktor, v rokoch 1950 – 1955 bol robotníkom v Bratislave, v rokoch 1955 – 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku, no vypomáhal v knižnici v bratislavskom Ružinove. Zomrel 8. februára 1988 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, ktorá bola ohromujúcim svedectvom človeka, ktorý toto peklo prežíval dva roky. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť. V roku 1964 sa k tejto téme vrátil ešte raz, tentokrát v beletristickej forme, keď vydal pod pseudonymom Jozef Lánik román Čo Dante nevidel. Literárny kritik Alexander Matuška o tejto knihe napísal, že je to náš najlepší román vo svojom žánri (druhé vydanie vyšlo v roku 1989, piate vydanie v roku 2009, konečne pod jeho skutočným menom a doplnené Správou Wetzlera a Vrbu, ktorú z autorizovaného nemeckého originálu preložil M. Richter). Vďaka Alfrédovi Wetzlerovi, ktorého v jednom zo svojich článkov historik Ivan Kamenec nazval „nechceným hrdinom“, sa svet po prvý raz už v roku 1944 dozvedel o tom, čo sa deje za bránami Osvienčimu.

O Wetzlerovi[upraviť | upraviť zdroj]

Wetzler je jednou z ústredných postáv filmu Petra Bebjaka Správa, ktorý je natočený na základe románu Čo Dante nevidel.[2]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam. 1. januára 2007 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945 – Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, brožúra
  • 1964 – Čo Dante nevidel, román

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c PRED 100 ROKMI SA NARODIL ALFRÉD WETZLER [online]. uzzno.sk, [cit. 2021-09-17]. Dostupné online.
  2. KREKOVIČ, Miloš. Slovenský film Správa nezíska Oscara, ale má dobré recenzie a uvedú ho v 11 krajinách. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-02-10. Dostupné online [cit. 2021-09-17]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]