Alkohol (hydroxyderivát)
Alkoholy sú hydroxyderiváty, v ktorých je hydroxylová skupina -OH naviazaná na uhlík.
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa toho, na aký atóm uhlíka je naviazaná hydroxylová skupina, sa alkoholy delia na:[1]
- primárne alkoholy, ak je hydroxylová skupina naviazaná na primárny uhlík (uhlík s dvomi atómami vodíka)
- sekundárne alkoholy, ak je hydroxylová skupina naviazaná na sekundárny uhlík (uhlík s jedným atómom vodíka)
- terciárne alkoholy, ak je hydroxylová skupina naviazaná na terciárny uhlík (na uhlík nie je naviazaný žiadny atóm vodíka)

Alkoholy môžu obsahovať jednu alebo viac hydroxylových skupín, no dve alebo viac skupín sa na jednom uhlíkovom atóme môžu nachádzať len výnimočne. Ak sú na jeden atóm uhlíka naviazané dve hydroxylové skupiny, označujú sa tieto alkoholy ako geminálny dioly.
Názvoslovie
[upraviť | upraviť zdroj]Názvy alkoholov sa tvoria od názvu uhlovodíkového reťazca
| Alkán | Alkyl | Názov | ||
| -ol | -alkohol | hydroxy- | ||
| etán | etyl- | etanol | etylalkohol | hydroxyetán |
| propán | propyl- | propanol | propylalkohol | hydroxypropán |
| bután | butyl- | butanol | butylalkohol | hydroxybután |
Pri vyšších alkoholoch alebo viacsýtnych alkoholoch sa v názve uvádza číslo uhlíka alebo uhlíkov, na ktorom sú tieto skupiny naviazané, ako aj počet -OH skupín (di-, tri-, tetra-, penta-):
| Alkán | Vzorec | Názov | ||
| -ol | -alkohol | hydroxy- | ||
| etán | HO-CH2-CH2-OH | etán-1,2-diol 1,2-etándiol | 1,2-dihydroxyetán | |
| propán | CH3-CH2-CH2-OH | propán-1-ol 1-propanol | 1-propylalkohol | 1-hydroxypropán |
| CH3-CH(OH)-CH3 | propán-2-ol 2-propanol | 2-propylalkohol | 2-hydroxypropán | |
| CH-CH(OH)-CH2-OH | propán-1,2-diol | 1,2-dihydroxypropán | ||
| HO-CH2-CH(OH)-CH2-OH | propán-1,2,3-triol | 1,2,3-trihydroxypropán | ||
H H H H H H | | | | | | H-C-C-C-H → H-3C-2C-1C-O-H | | | | | | H H H H H H
propán → propán-1-ol
H H H H OH OH | | | | | | H-C-C-C-H → H-3C-2C-1C-H | | | | | | H H H H H H
propán → propán-1,2-diol
H H H OH OH OH | | | | | | H-C-C-C-H → H-3C-2C-1C-H | | | | | | H H H H H H
propán → propán-1,2,3-triol (glycerol)
Acidobázické vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Alkoholy sú amfotérne látky, čo znamená, že sa správajú aj ako kyseliny, aj ako zásady v závislosti od prostredia.
Kyslé reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Účinkom alkalických kovov tvoria alkoholy soli nazývané alkoholáty alebo alkoxidy. Obsahujú skupinu R-O−
2 R-OH + 2 Na → 2 R-O−Na+ + H2
2 R-OH + 2 NaOH → 2 R-O−Na+ + H2O ; táto reakcia však neprebieha, pretože alkoholátový anión je oveľa silnejšia zásada ako voda a keďže vo vode nemôže byť silnejšia zásada ako je OH-, naša reakcia bude prebiehať opačným smerom, čiže prebieha hydrolýza alkoholátu
napr.: 2 CH3CH2OH + 2 Na → 2 CH3CH2O−Na+ + H2
CH3ONa + CH3I → CH3OCH3 + NaI
Názvoslovie alkoholátov:
CH3ONa - systémové názvy nátrium-metanolát, metoxid sodný (menej správny) - nesprávne je použiť názov typu "metanolát sodný"
Zásadité reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Zásadité vlastnosti alkoholov vyplývajú z voľných elektrónových párov, ktoré sa nachádzajú na kyslíku. Kyslík je teda schopný viazať H+, čím sa vytvorí alkyloxóniový katión, z ktorého sa odštepuje H2O. Takto ale nereagujú primárne alkoholy. Sekundárne reagujú po zahriatí, terciárne už pri izbovej teplote. R-OH + HCl → R-Cl + H2O
- ↑ DEVÍNSKY, Ferdinand. Organická chémia. 2. prepracované a doplnené. vyd. Bratislava : Osveta, 2013. ISBN 9788080633882. S. 348.