Alliance israélite universelle
Alliance Israélite Universelle (hebr. : כל ישראל חברים, Kol Jisrael chaverim, skrátene len Alliance) je francúzska židovská organizácia s globálnou pôsobnosťou založená roku 1860.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
V 19. storočí rástli medzi Židmi vo Francúzsku snahy pomôcť svojim súvercom v krajinách, kde čelili prenasledovaniu a chudobe. Popudom v tomto ohľade bola najmä takzvaná Damašská aféra roku 1840, v ktorej bolo proti Židom v Damasku vznesené obvinenie z rituálnej vraždy alebo aféra okolo Edgarda Mortaru, židovského chlapca, ktorého uniesli roku 1858 úrady v Pápežskom štáte a ktorý dostal katolícku výchovu. V tom istom roku navrhol Isidor Cahen vznik Alliance Israélite Universelle ako celosvetovej organizácie, ktorej cieľom mala byť obrana Židov a podpora ich vzájomnej svojpomoci. Roku 1860 zopakoval tento návrh spisovateľ Simon Bloch. V máji 1860 bola Alliance Israélite Universelle skutočne založená. Medzi jej zakladateľmi boli Adolphe Cremieux (jej prvý prezident), Isidor Cahen, Aristide Astruc, Eugène Manuel, Narcisse Leven, Charles Netter či Jules Carvallo. Organizáciu mal riadiť tridsaťčlenný výbor, sídlom bol Paríž, pričom dve tretiny členov ústredného výboru mali byť občania Paríža. Organizácia mala jazykovo a kultúrne silný francúzsky étos a všetci jej prezidenti (s výnimkou S.H. Goldschmidta v rokoch 1881-1898) boli francúzski Židia.[1][2]
Politické a humanitárne aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Organizácia sa od začiatku stala neoficiálnym diplomatickým reprezentantom Židov a obracali sa na ňu členovia židovských komunít, ktoré čelili diskriminácii. Alliance Israélite Universelle opakovane intervenovala u zahraničných vlád. Podarilo sa jej napríklad zlepšiť právny status Židov v Srbsku a Rumunsku, zasiahla aj na obranu Židov v Rusku a Belgicku. Bola výrazným aktérom počas Berlínskeho kongresu roku 1878, kde pripomienkovala práva Židov v nových štátoch na Balkáne. Podobne bola aktívna aj pri dojednávaní Versaillskej zmluvy v roku 1919.[2]
V 19. storočí Židia kvôli prenasledovaniu odchádzali z východnej Európy. S cieľom pomôcť židovským prisťahovalcom, spoluzaložila Alliance Israélite Universelle výbor na pomoc utečencom v Kráľovci. Spoločne s Židovským kolonizačným združením sa snažila riešiť otázku židovských migrantov aj formou poľnohospodárskej kolonizácie. Alliance vyslala expedície aj za odľahlými židovskými komunitami v Jemene alebo Etiópii (Betä Israel).[2]
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Od 90. rokov 19. storočia sa Alliance Israélite Universelle začala výraznejšie sústreďovať na školstvo a spustila sieť židovských francúzsko jazyčných škôl v krajinách Balkánu a Blízkeho východu. Na zriadenie týchto škôl prispel darmi barón Maurice de Hirsch. V Paríži založili roku 1867 ústav École Normale Israélite Orientale, ktorý vychovával učiteľov. Roku 1897 otvorili v Istanbule rabínsky seminár. Školy Alliance boli pre mnohých absolventov šancou, ako získať kvalitné západné vzdelanie. Alliance napríklad od začiatku umožňovala vyučovanie dievčatám a zamestnávala učiteľky. V Grécku fungovalo desať škôl, ich rozvoj sa zbrzdil v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou, roku 1939 zostávali len štyri a v 60. rokoch 20. storočia školské aktivity Alliance v Grécku ustali. V Bulharsku zriadili v rokoch 1870-1885 desať škôl, ktoré postupne zanikli po prvej svetovej vojne. Výrazné aktivity mali školy Alliance Israélite Universelle v Osmanskej ríši, kde k roku 1912 fungovalo 71 chlapčenských a 44 dievčenských škôl (z toho 52 v európskej a 63 v ázijskej časti ríše). Postupne silneli školské aktivity Alliance na Blízkom východe a v severnej Afrike. V Maroku vznikli prvé aliančné školy v roku 1862. Roku 1912 tu už fungovalo 14 škôl s 5500 žiakmi. V roku 1928 boli tieto školy začlenené do oficiálnej vzdelávacej sústavy a získali pravidelné financovanie. Ich počet narástol k roku 1939 na 45 s 15 761 žiakov. Roku 1952 už ústavy Alliance navštevovalo v Maroku 28 000 žiakov. V Tunisku vznikla prvá aliančná škola roku 1878 a roku 1960 tu študovalo takmer 3000 žiakov. Alliance prevádzkovala školy v Libanone (prvá vznikla roku 1869), roku 1950 sa tunajšie školy stali terčom bombových útokov, ale boli obnovené a ešte roku 1960 mali 1295 študentov. Aliančné školy otvorili aj v Sýrii, Egypte a Iraku (tu ich roku 1947 navštevovalo 6000 žiakov). V Iráne bola zriadená prvá škola roku 1898 v Teheráne a roku 1960 mala tunajšia aliančná vzdelávacia sústava 15 škôl s 6200 študentami.[2]
Výrazný bol aj rozmach aliančných škôl v osmanskej Palestíne (neskôr Britský mandát v Palestíne), kde roku 1870 zásluhou Charlese Nettera otvorili poľnohospodárskú školu Mikve Jisrael, ktorá zohrala významnú úlohu pri výchove poľnohospodárskych kádrov pri židovskom osídľovaní krajiny.[2] Aliančná škola fungovala aj v Jeruzaleme. Aktivity Alliance Israélite Universelle v mandátnej Palestíne však boli terčom opakovanej kritiky, zo strany sionistov, ktorým prekážala frankofónna orientácia týchto ústavov. V roku 1924 sa napríklad proti vyučovaniu vo francúzštine postavila Liga na ochranu hebrejského jazyka, ktorá odporučila žiakom aliančnej školy v Tel Avive prejsť na školy s hebrejským vyučovacím jazykom.[3]
Po druhej svetovej vojne aliančné školy obnovili svoje aktivity, ale v mnohých arabských krajinách museli čeliť rastúcemu nepriateľstvu väčšinovej spoločnosti. Mnoho žiakov tunajších škôl v tom čase navyše odišlo do novo vzniknutého štátu Izrael. V roku 1968 bolo v Maroku v prevádzke 31 škôl s 8 000 študentami, v Iráne 13 s 5 000 žiakmi, v Izraeli 13 s 5 000 žiakmi, v Libanone 3 s 1 000 žiakmi, v Tunisku rovnako 3 s 1 000 žiakmi a v Sýrii 1 so 400 študentami. Celkom 64 škôl s takmer 21 000 žiakmi. V tom čase Alliance zosilnila svoje aktivity v samotnom Francúzsku, kam presídlilo mnoho Židov zo severnej Afriky. Otvorila tam stredné školy a rozšírila výučbu v École Normale Israélite Orientale. Roku 1989 Alliance otvorila novú knižnicu, ktorá sa s viac než 120 000 zväzkami stala najväčšou židovskou knižnicou v Európe.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Historique de l'Alliance [online]. aiu.org, [cit. 2012-11-01]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c d e f Alliance Israelite Universelle [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2012-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NAOR, Mordecai. The 20th Century in Eretz Israel. Kolín n.Rýnom : Könemann, 1998. ISBN 3-89508-595-2. S. 14, 128. (po anglicky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálne stránky (po francúzsky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alliance Israélite Universelle na českej Wikipédii.