Allosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Allosaurus
Allosaurus skull SDNHM.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Theropoda
- Tetanurae
Infrarad (infraordo) Carnosauria
Nadčeľaď (superfamilia) Allosauroidea
Čeľaď (familia) Allosauridae
Rod (genus) Allosaurus
Vedecký názov
'
Synonymá:
Antrodemus, Epanterias?, Saurophaganax? atď.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
„Big Al Two“ vystavený vo švajčiarskom múzeu Sauriermuseum Aathal

Allosaurus je rod veľkého dravého dinosaura zo skupiny Carnosauria (konkrétne Allosauridae), ktorý bol svojho času, pred 155 až 145 miliónmi rokov, najhojnejší dravec na území Severnej Ameriky. Známy je z desiatok kompletných aj nekompletných kostier a mnohých úlomkov.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostra Allosaura.

Tento v priemere 9 až 11 metrov dlhý dinosaurus disponoval pevnou, no ľahkou stavbou tela. Vo veľkej podlhovastej lebke mal rozľahlé otvory, slúžiace na odľahčenie hlavy. Ako väčšina iných alosaurov, aj tento rod disponoval nízkym kosteným hrebeňom, ktorý sa mu tiahol od nozdier po očnice, kde prešli v kostené nadočnicové rohy, resp. oblúky. Ako iné karnosaury (Carnosauria), disponoval krátkymi, no silnými prednými končatinami s troma prstami, na ktorých mal veľké, zahnuté pazúry. Zadné končatiny, využívané na pohyb, mal oveľa dlhšie a silnejšie.

Lov[upraviť | upraviť zdroj]

Allosaurus4.jpg

Hoci boli hlavnou zbraňou rodu Allosaurus čeľuste s 10 aj viac centimetrov dlhými zubmi, dobre mu poslúžili i krátke, no silné predné končatiny vybavené troma prstami s hrozivými pazúrmi. Pri útoku si pomáhal aj zadnými končatinami, pričom menšiu a stredne veľkú korisť zvykol omráčiť silným nárazom rohatej hlavy (jeho lebka bola na to dosť odolná). Vďaka svojej veľkosti, no relatívne malej hmotnosti (2 tony u priemerne veľkých jedincov) dokázal vyvinúť značnú rýchlosť a zotrvať v nej. Medzi jeho korisť patrila široká škála zvierat, od menších ornitopódov (Ornithopoda), s dĺžkou tela okolo dvoch metrov, až po obrovské sauropódy ako Diplodocus alebo Barosaurus. O útoku Allosaura na sauropóda máme dokonca aj doklady vo forme skamenených stôp. Allosaurus bol teda veľmi trúfalý, hoci lovil zvyčajne osamote, podobne ako iné teropódy jeho veľkosti.

Objav[upraviť | upraviť zdroj]

Fosílie tohto rodu sú známe z USA (štáty Utah, Wyoming, Nové Mexiko a Colorado z vrchnojurských sedimentov morrisonského súvrstvia, ktorého vrstvy sa celkovo nachádzajú na území amerických štátov Wyoming, Colorado, Montana, Severná Dakota, Južná Dakota, Nebraska, Kansas, Oklahoma, Texas, Nové Mexiko, Arizona, Utah a Idaho a kanadských provincií Saskatchewan a Alberta) a nové aj z Portugalska (súvrstvie Lourinha), odkiaľ je známy druh Allosaurus europaeus.

„Big Al“[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1991 objavil paleontológ Kirby Siber a jeho tím 95% kompletnú fosíliu Allosaura druhu A. fragilis, ktorý dostal prezývku Big Al. Neskôr sa im podarilo odhaliť pozostatky druhého Allosaura, pomenovali ho „Big Al Two“.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Allosaurus bol zastúpený troma alebo štyrmi druhmi (A. atrox, A. fragilis, A. maximus, A. „jimmandseni“), pričom prvé dva menované možno predstavujú len rozličné pohlavia jediného druhu. A. „jimmandseni“ ešte nie je oficiálne meno, kým A. maximus je druh niekedy označovaný samostatným rodovým menom Saurophaganax. Druhové meno „maximus“ mu nebolo dané náhodou – bol totiž obrovský, v priemere 14 až 15 m. dlhý s váhou takmer 5 ton.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gregory S. Paul: Genus Allosaurus. In: Predatory Dinosaurs of the World. Simon & Schuster, New York 1988, ISBN 0-671-61946-2, S. 307–313.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]