Alois Pašek

	Alois Pašek
Funkcie a tituly
biskup Starokatolíckej cirkvi v Československu
	1922–1946
Biografické údaje
Narodenie	16. jún 1869; Štěkeň
Úmrtie	29. jún 1946 (77 rokov); Varnsdorf, ČSR
Manželka	Anna
Deti	1
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka (pred rokom 1897) starokatolícka (po roku 1897)
Kňaz
Kňazská vysviacka	22. júl 1894
Biskup
Konsekrácia	14. september 1924; Bern, Švajčiarsko
Svätiteľ	Urs Küry, švajčiarsky starokatolícky biskup
	Biografický portál

Alois Pašek (* 16. jún 1869, Štěkeň – † 29. jún 1946, Varnsdorf) bol prvý biskup Starokatolíckej cirkvi v Československu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v českej rodine správcu šľachtického veľkopanstva. Gymnázium navštevoval v Budějovicích, kde v roku 1889 zložil maturitnú skúšku. Teologické vzdelanie získal na univerzite v Klagenfurte a po vstupe do cisterciánskeho rádu v kláštore Rein na univerzite v neďalekom Štajerskom Hradci. V Štajerskom Hradci aj 22. júla 1894 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Potom študoval ešte niekoľko semestrov právo v Erlangene. Potom pôsobil (1894 – 1897) v rímskokatolíckej duchovnej službe v Semriachu v Štajersku.

V roku 1897 prestúpil do Starokatolíckej cirkvi a krátko potom nastúpil od 25. augusta 1897 na miesto kooperátora vo Varnsdorfe. V roku 1898 sa synodná rada uzniesla od 1. júla zriadiť duchovenské kňazská miesto vo veľmi aktívnej a sľubne sa rozvijajúcej varnsdorfskej filiálnej obci Krásná Lípa a podľa priania miestneho predstavenstva tam vyslať kooperátora Paška. Ten tam bol už toho roku zvolený za farára, aj keď vtedy ešte obec nemala štátom schválený status farskej obce. V tejto funkcii tam pôsobil až do roku 1909, kedy musel nastúpiť na niekoľkomesačnú zdravotnú dovolenku. V rokoch 1900 až 1901 za jeho organizačného vedenia v Krásnej Lípe postavený starokatolícky kostol. Dňa 24. augusta 1902 bol zvolený za synodného examinátora a 14. augusta 1904 za mimoriadného člena synodnej rady synodami, ktoré sa konali v tieto dni. Tieto celocirkevné funckie zastával až do svojho presťahovania do Nemecka v roku 1918. V roku 1908 bola Krásná Lípa štátom uznaná za farskú obec, k čomu Pašek podstatne prispel.

Dňa 5. mája 1900 sa oženil s bohatou, o päť rokov staršou vdovou Annou, rodenou Palme a ovdovelou Schindler z Krásné Lípy. Z tohoto manželstva vzišla jedna dcéra.

Na ročnom zhromaždení obce Ried 10. apríla 1910 bol za farára jednohlasne zvolený Pašek. Táto voľba bola potvrdená správcom biskupstva, synodnou radou aj štátnymi miestami. Na tomto novom mieste však Pašek zotrval len do 30. júna 1911. Opustil Ried so zdôvodnením že sa z rodinných dôvodov musí vrátiť do Krásnej Lípy. V Krásné Lípě pôsobil opätovne ako farár od 1. júla 1911 až do 30. júna 1918.

Od 15. júla 1918 bol na vlastnú žiadosť prepustený z kléru rakúskeho varnsdorfského biskupstva a nastúpil ako starokatolícky farár v bavorskom Pasove. Na tomto mieste zotrval až do roku 1922.

Po smrti správcu varnsdorfského biskupstva Miloša Čecha 1. januára 1922 bol Pašek synodnou radou prehovorený k návratu do Čiech, aby kandidoval na miesto nového správcu biskupstva. 23. apríla 1922 bol zvolený na zhromaždení obce Varnsdorf väčšinou 106 ze 113 hlasov za varnsdorfského farára; táto skutočnost silne ovplyvňovala ďalší vývoj, lebo funkcia varnsdorfského farára bola od presídlenia biskupstva z Viedne do Varnsdorfu v roku 1896 nepretržite spojená s funkciou správcu biskupstva. Dňa 2. júla 1922 sa konala v už československom Varnsdorfe volebná synoda, ktorá zvolila Paška za správcu biskupstva, čo bolo vo vtedajšej dobe národných treníc v Sudetech pozoruhodné. Pašek obdržeal 36 hlasov, jeho protikandidát 29.

Starokatolícka cirkev sa v habsburskej monarchii podvolnej Rímu už po desaťročia opakovane snažila získať štátne povolenie k voľbe biskupa, toto jej však bolo stále s rôznymi zdôvodneniami odmietané. Novo vytvorené Československo bolo v tomto ohľade podstatne liberálnejšie; Čech vo vedení skoro výlučne nemecky hovoriacej cirkvi bol v záujme vtedajšieho vedenia štátu a tak došlo bez problémov k štátnemu súhlasu so synodou, ktorá zvolí biskupa. Táto synoda sa konala v dňoch 12. a 13. júla 1924 v Jablonci a jednohlasne zvolila za biskupa doterajšieho správcu biskupstva. Synoda potom rovnako vyslovila tiež prianie aby sa biskupské svätenie konalo po dovolení zo strany Mezinárodnej starokatolickej biskupskej konferencie společne so svätením novo zvoleného biskupa Švajčiarska, Dr. Küryho, ktoré bolo stanovené na 14. spetembra 1924 v Berne. Tomuto prianiu bolo vyhovené.

Výkon biskupskej služby v dobs mezi oboma svetovými vojnami nebol prs Paška jednoduchý. Jeho český pôvod a vyjednávacie schopnosti boli iste veľmi pozitívne prs vzťah jeho cirkvi k vtedajšiemu dosť problematicky mnohonárodnému československému štátu, ktorý sa skoro značne podieľal na financovaní cirkvi. Bola to doba všeobecného posilovania a konsolidácie cirkvi. V kruhoch dôrazne nemecky národne orientovaných starokatolíkov boli mnohé jeho slova a činy ústretovosti i zmierlivosti kritizované. Na viacerých synodách tohoto obdobia navrhoval svoje odstúpenie z úradu; väčšina v cirkvi – predovšetkým rozhodujúce církevné grémia – sa však za neho vždy postavili. Vo svojich opakovaných snahách odlúčiť úrad varnsdorfského farára od úradu biskupského, aby obe funkcie mohli byť vykonávané efektívnejšie, však úspešný nebol. V roku 1936 mu bola zo strany Mezinárodnej starokatolíckej biskupskej konferencie pridelená starostlivosť o starokatolíkov v Chorvátsku, ktorí se nepripojili k biskupovi Kologierovi, ktorý bol z grémia tejto konferencie vylúčený.

V roku 1936 došlo k českej šovinistickej politickej kampani proti Paškovi rozpútanej a podporovanej laickým členom synodnej rady plukovníkom Hanfom (nemeckého pôvodu!) a jeho prívržencami.

Biskup Pašek bol týmito udalosťami veľmi dotknutý a stále intenzivnejšie sa zaoberal myšlenkami na odstúpenie zo svojho úradu, zvlášť keď u neho dochádzalo k vzrastajúcim zdravotným problémom. Cirkev však očividne nemala žiadne osobnosti, ktoré by ho mohli úspešne nahradiť.

V roku 1938 boli Sudety anektované do Nemeckej ríše a tým sa väčšina členov cirkvi stala nemeckými štátnymi príslušníkmi.

V decembri roku 1939 dostal biskup Pašek záchvat bezvedomia a pri páde k zemi utrpel vnútorné poranenia, ktoré vyžadovali niekoľkotýždenné lékarke ošetrovanie. To ovplyvnilo i jeho ďašiu spôsobilosť. Dlhá tažká choroba a neskôr smrť jeho manželky začiatkom roku 1945 tiež pôsobili na jeho duševný stav. Do akej miery iní ľudia z jeho okolia mali vplyv na vedenie cirkvi, ide dodatočne len ťažko posudzovať.

Po konci vojny v roku 1945 bol Pašek mnohými Nemcami, ktorí čakali na svoje vyhnanie zo Sudet, podozieraný z kolaborácie s novým režimom. Pašek ako realista vedel, že týnto Nemcom sotva môže pomôcť a koncentroval svoje snahy na prežitie Starokatolíckej cirkvi za nových podmienok, čo nadradzoval nad otázky národnosti.

Dňa 29. júna 1946 zomrel biskup Alois Pašek po operácii vo varnsdorfskej nemocnici, pohreb sa konal 3. júla 1946 a pochovaný je na varnsdorfskom cintoríne.