Alojz Tkáč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alojz Tkáč
emeritný arcibiskup košickej arcidiecézy
v Dóme svätej Alžbety v roku 2019
v Dóme svätej Alžbety v roku 2019
Erb Alojz Tkáč
Praedicare, regere, sanctificare[1]
Ohlasovať, spravovať, posväcovať
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Slovensko Slovensko
Funkcie a tituly
Arcibiskup-metropolita košický
2. júl 1995 – 4. jún 2010
Predchodca Štefan Onderko
ako kapitulný vikár
Bernard Bober Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. marec 1934 (85 rokov)
Ohradzany, okr. Humenné
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka25. jún 1961 (27 rokov)
Dóm svätého Martina v Bratislave
Ambróz Lazík
apoštolský administrátor trnavskej apoštolskej administratúry
InkardináciaTrnavská arcidiecéza
Biskup
Menovanie14. február 1990 (55 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia17. marec 1990 (56 rokov)
SvätiteľJozef Tomko
kardinál; Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Odkazy
Alojz Tkáč na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Alojz Tkáč

Mons. Alojz Tkáč (* 2. marec 1934, Ohradzany, okr. Humenné) je emeritný arcibiskup Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a je nositeľom Zlatej Jánskeho plakety za dobrovoľné darcovstvo krvi (75-krát).

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Alojz Tkáč sa narodil 2. marca 1934 v Ohradzanoch. Už v detstve sa chcel stať kňazom a „slúžil“ omše pre svojich súrodencov. V roku 1953 zmaturoval na Gymnáziu v Humennom a hneď podal prihlášku do kňazského seminára (Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v BA). Na štvrtý raz ho prijali v roku 1956. Na kňazskú vysviacku v roku 1961 dostali štátny súhlas, ale slávnosť nesmela byť mimo kostola a nesmeli použiť rozhlas ani verejné priestranstvo. Vo šiestich mesiacoch služby musel absolvovať základnú vojenskú službu. Po absolvovaní bol menovaný na post archivára biskupského úradu v Košiciach. Tento úrad musel vykonávať asi 3 roky.

Na schôdzke združenia „Pacem in terris“ 23. októbra 1974 upozornil na nedostatky týkajúcich sa cirkvi (napr. vo vyučovaní náboženstva, stavaní kostolov...).[2] Tento jeho prejav sa nevedno ako dostal do zahraničia, kde ho zverejnili stanice ako napr. Vatikánsky rozhlas, Hlas Ameriky atď. Za to Tkáča vypočúvali a zakázali mu pastoračnú činnosť. Tento zákaz platil od 29. novembra 1975. Po siedmich rokoch sa vrátil do pastorácie ako správca farnosti v Červenici. Po nežnej revolúcii bol menovaný 14. februára 1990 pápežom Jánom Pavlom II. za košického diecézneho biskupa. Biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka 17. marca 1990. Pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995, pápež povýšil diecézu na arcibiskupstvo a Tkáča na jeho arcibiskupa. Arcibiskupské pálium prevzal 2. júla 1995 z rúk pápeža Jána Pavla II. v Košiciach.

Počas svojho úradu spolupracoval na otvorení a udržiavaní Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a Teologického inštitútu v Spišskom Podhradí, pokračoval v opravovaní košickej katedrály, dal vybudovať diecézny kňazský domov vo Veľkom Šariši a dal opraviť biskupský úrad. 4. októbra 1994 znovu otvoril Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, pričom sa začala jeho generálna oprava. Takisto zriadil karmelitánsky kláštor v Košiciach-KVP (posvätený 24. júna 1995), nové farnosti a za 5 rokov sa postavilo 80 nových kostolov. Arcidiecézu viedol až po prijatie jeho rezignácie po dovŕšení 76. roku života pápežom Benediktom XVI. Arcibiskup podal rezignáciu už v roku 2009, keď dosiahol 75 rokov, ale pápež mu dovolil zostať vo funkcii ešte 1 rok.[3]

V súčasnosti Alojz Tkáč aktívne vypomáha arcidiecéze i svojmu nástupcovi Bernardovi Boberovi. V novembri 2015 bol ako emeritný arcibiskup metropolita so slovenskými biskupmi na „Ad limina apostolorum“ v Ríme.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tkáč Alojz: Pohľady z križovatky, 2004, Bens, ISBN 80-88998-53-0.
  • Čižmár Marián: Alojz Tkáč, arcibiskup metropolita, Učil, posväcoval, a spravoval zverený ľud, 2014, LiRea Humenné, ISBN 978-80-971268.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]