Alpaka (zliatina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mince vyrobené z alpaky

Alpaka je zliatina medi, zinku a niklu, prípadne ďalších kovov, v Nemecku pre svoj vzhľad známa tiež ako nové striebro. Často býva označovaná aj ako pakfón, v takom prípade však môže ísť aj o zliatinu medi a niklu s prídavkom železa alebo mangánu.[1][2]

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Alpaka je pevná látka strieborného až žltkavého lesklého vzhľadu. Zliatina je vyrobená zo 47 – 64% medi, 10 – 25% niklu, 15 – 42% zinku a s prímesami prvkov ako je olovo, cín, mangán alebo železo. Vyznačuje sa jednoduchou opracovateľnosťou, zároveň ale aj tvrdosťou a odolnosťou voči korózií, ako i dobrou tepelnou vodivosťou. Zliatina sama o sebe kladie relatívne veľký odpor elektrickému prúdu, jej oxidy sú ale vodivé.[3]

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Prv bola alpaka obľúbená ako základný kov na výrobu postriebrených nádob, povrch nádoby bol postriebrený pomocou elektrolýzy. S alpakou sa možno stretnúť najmä v bižutérii, hračkárskom priemysle (pre dobrou elektrickú vodivosť oxidov zlúčeniny je vhodná na výrobu koľajníc modelových železníc), ale aj pri kvalitnejších kľúčoch. Dobrá spracovateľnosť zliatiny sa využíva pri výrobe hudobných nástrojov (napr. činely, flauta, saxofón), odolnosť voči korózií alpaku zase stavia do roly zliatiny vhodnej na výrobu vreckových nožov. Z alpaky sú zhotovené tiež niektoré mince (nemecká marka, či portugalské escudo). Príkladom technického využitia je konštrukcia vodovodných potrubí a výhrevných špirál.[4] Kov často využívajú falšovatelia na výrobu minci a medailónov, ktoré sú vydávané za strieborne.

História[upraviť | upraviť kód]

Prvá zmienka o alpake pochádza z Číny, odkiaľ bola dovážaná do Európy. Zliatina niesla čínsky názov paktong nebo pakfong (白銅, doslova „biely bronz“) a slúžila ako náhrada za pravé striebro. Jej hlavné zložky (meď, nikel a zinok) boli však určené až v 18. storočí. V Európe sa zliatina podarila vyrobiť v roku 1770 v nemeckých železiarňach v meste Suhl a v roku 1823 bola vyhlásená súťaž o to, komu sa podarí produkciu zdokonaliť, aby sa výsledná zliatina čo najviac podobala striebru. Nezávisle na sebe boli najúspešnejší bratia Hennigerovci v Berlíne a Ernst August Geitner v meste Schneeberg. Iná forma zliatiny bola vynájdená v roku 1832 v Birminghame (británium). Názov Alpacca bol pôvodne ochrannou známkou obchodníka Berndorfa, v Severnej Európe sa však rýchlo ujal ako všeobecný názov zliatiny. S rozšírením elektrolytického pokovovania po roku 1840 sa alpaka začala využívať ako vhodný základ pre nanesenie strieborného povlaku.[5][6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. alpaka [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  2. Ottova všeobecná encyklopédia. 13.. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Agentúra Cesty s.r.o., 2006. Kolektív autorov. ISBN 80-969159-2-4. S. 37.
  3. NEUMÜLLER, Otto-Albrecht. Römpps Chemie-Lexikon. 1. vyd. Zväzok M–Pk. Stuttgart : Franckh'sche Verlagshandlung, 1985. ISBN 3-440-04514-5. S. 2773.
  4. alpaka - ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby [online]. www.uluv.sk, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  5. BARENTIN, Friedrich Wilhelm. Lehrbuch der Technologie für Real und Gewerbeschulen. 1. vyd. Zväzok 3. [s.l.] : Georg Friedrich Heyer, 1848. S. 15.
  6. nickel silver, Facts, Definition, & Uses [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alpaka (zliatina) na nemeckej Wikipédii a Alpaka (zliatina) na anglickej Wikipédii.