Altiplano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa územia, ktoré zaberá náhorná plošina Altiplano.
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Altiplano pozri Altiplano (rozlišovacia stránka).

Altiplano (šp. vysočina, náhorná rovina) je názov náhornej plošiny, po Tibetskej plošine druhej najrozsiahlejšej na Zemi. Nachádza sa vo vnútrozemí Južnej Ameriky, prevažne na území Bolívie a Peru a čiastočne zasahuje do Čile a severu Argentíny. Priemerná nadmorská výška je 3 300 m. Západnú a východnú stranu ohraničuje horská reťaz Ánd (Cordillero Occidental a Cordillero Central) s početnými aktívnymi vulkánmi, severnú jazero Titicaca a na juhu sa nachádza jedno z najsuchších miest na zemi - púšť Atacama. Samotná oblasť Altiplana je riedko osídlená, hustejšie zaľudnené sú len územia v okolí jazera Titicaca a banské oblasti (nakoľko sa tu nachádzajú pomerne veľké ložiská striebra, medi, cínu a zinku). Altiplano je známe tiež najvyššie položenou železničnou traťou, spájajúcou mestá Cusco a La Paz.

AltiplanoWithLlamasNearMachuca.jpg

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Životné podmienky Altiplana ovplyvňuje klíma - chladná a suchá. Príčina spočíva v clonení Ánd, ktoré zachytávajú zrážky prúdiace od Pacifiku. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v intervale 3 - 12 °C (maximá ~ 24 °C, minimá ~ −20 °C), ročný úhrn zrážok predstavuje 200 až 800 mm/m2. Väčšinu roka prevláda v oblasti suché, studené, veterné, ale slnečné počasie.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Altiplana je datovaný na koniec druhohôr, keď vplyvom tektonických pohybov nastal v oblasti pokles a následná masívna sedimentácia. Neskôr, v miocéne sa začala vulkanická aktivita v Cordillero Occidental, ktorá prekryla vrstvu sedimentov lávovými prúdmi a inými sopečnými produktami. V období pleistocénu bola celá oblasť zaliata vodou - jazero Ballivián. Začiatkom holocénu jazero vysychá, jeho zvyšky predstavujú jazerá Titicaca a Poopó a oblasť dostáva dnešnú podobu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]