Aminokyselina
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. Článok obsahuje len zdroje ohľadne názvu. |
Aminokyselina[1][2][3] (iné názvy: aminokarboxylová kyselina[3], amínová kyselina[4][5]; do polovice 70. rokov 20. stor.: amínokyselina[4][6][7]) je jedna z organických zlúčenín obsahujúcich v molekule aminoskupinu (primárnu, sekundárnu či terciárnu) a karboxylovú skupinu. Okrem týchto skupín môžu obsahovať i iné funkčné skupiny (napríklad druhú aminoskupinu, druhú karboxyskupinu a ďalšie substinenty).
Podľa vzájomnej polohy aminoskupiny a karboxylovej skupiny sa rozlišujú α-, β-, γ-aminokyseliny atď. Aminokyseliny kódované (zvané proteinogénne alebo bielkovinotvorné) sú stavebnými jednotkami bielkovín. Ich zabudovanie do peptidového reťazca pri proteosyntéze je riadené genetickým kódom (preto sa nazývajú kódované). Do tejto skupiny patrí 20 α-aminokyselín. Okrem glycínu, ktorý nie je chirálny, majú všetky kódované aminokyseliny konfiguráciu L. Aminokyseliny nekódované nie sú pravidelnou súčasťou bielkovín. V organizme majú rôzne biologické funkcie, sú napr. súčasťou niektorých koenzýmov. Esenciálne aminokyseliny si telo nevie samo syntetizovať, musí ich získavať z potravy. Pre človeka sú esenciálne aminokyselin valín, leucín, izoleucín, fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín a treonín; ostatné sú neesenciálne.
Z metabolického hľadiska, teda podľa možností ich zapojenia do metabolizmu cukrov a tukov, sa delia na glukogénne (pri ich štiepení vznikajú medziprodukty metabolizmu cukrov), ketogénne (odbúravajú sa látky, ktoré tvoria tuky) a glukogénne i ketogénne (štiepia sa zvyčajne na dva fragmenty, z ktorých jeden sa zapája do metabolizmu cukrov s druhý do metabolizmu tukov). Majú amfotérny charakter (napr. tvoria sodné soli aj hydrochloridy) a prejavujú reakcie amínov (napr. acylácia) i karboxylových kyselín (napr. esterifikácia). Súčasná prítomnosť skupín NH2 a COOH umožňuje spojenie amidovou väzbou CONH a vznik laktámov, respektívne polyamidov. Najznámejším premyselne vyrábaným polyamidom je polyamid 6 (NH(CH2)5CO) n, vyrábaný z ekaprolaktámu. Prírodné polyamidy sú proteíny, v ktorých sa ako stavebné jednotky vyskytuje najčastejšie asi 20 L-α-aminokykelín NH2CHRCOOH líšiacich sa substituentom R.
Prehľad 20 základných proteinogénnych aminokyselín[upraviť | upraviť zdroj]
Skratky a chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Skr. | Celý názov | Typ postranného reťazca | Molová hmotnosť | pI | pK1 (α-COOH) |
pK2 (α-+NH3) |
pKr (R) | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
A | Ala | Alanín | hydrofóbny | 89.09 | 6.11 | 2.35 | 9.87 | |
C | Cys | Cysteín | hydrofilný | 121.16 | 5.05 | 1.92 | 10.70 | 8.37 |
D | Asp | Kyselina asparágová | kyslý | 133.10 | 2.85 | 1.99 | 9.90 | 3.90 |
E | Glu | Kyselina glutámová | kyslý | 147.13 | 3.15 | 2.10 | 9.47 | 4.07 |
F | Phe | Fenylalanín | hydrofóbny | 165.19 | 5.49 | 2.20 | 9.31 | |
G | Gly | Glycín | hydrofóbny | 75.07 | 6.06 | 2.35 | 9.78 | |
H | His | Histidín | bázický | 155.16 | 7.60 | 1.80 | 9.33 | 6.04 |
I | Ile | Izoleucín | hydrofóbny | 131.17 | 6.05 | 2.32 | 9.76 | |
K | Lys | Lyzín | bázický | 146.19 | 9.60 | 2.16 | 9.06 | 10.54 |
L | Leu | Leucín | hydrofóbny | 131.17 | 6.01 | 2.33 | 9.74 | |
M | Met | Metionín | hydrofóbny | 149.21 | 5.74 | 2.13 | 9.28 | |
N | Asn | Asparagín | hydrofilný | 132.12 | 5.41 | 2.14 | 8.72 | |
P | Pro | Prolín | hydrofóbny | 115.13 | 6.30 | 1.95 | 10.64 | |
Q | Gln | Glutamín | hydrofilný | 146.15 | 5.65 | 2.17 | 9.13 | |
R | Arg | Arginín | bázický | 174.20 | 10.76 | 1.82 | 8.99 | 12.48 |
S | Ser | Serín | hydrofilný | 105.09 | 5.68 | 2.19 | 9.21 | |
T | Thr | Treonín | hydrofilný | 119.12 | 5.60 | 2.09 | 9.10 | |
V | Val | Valín | hydrofóbny | 117.15 | 6.00 | 2.39 | 9.74 | |
W | Trp | Tryptofán | hydrofóbny | 204.23 | 5.89 | 2.46 | 9.41 | |
Y | Tyr | Tyrozín | hydrofilný | 181.19 | 5.64 | 2.20 | 9.21 | 10.46 |
Aminokyseliny sa v bežnej praxi označujú skratkami. V biochémii sa vačšinou používajú trojpísmenové skratky. Jednopísmenové skratky sa používajú hlavne na zapisovanie sekvencie bielkovín.
Prehľad chemickej štruktúry[upraviť | upraviť zdroj]
Ďalšie aminokyseliny v živých organizmoch[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem 20 základných proteinogénnych aminokyselín sa v bielkovinách môžu nachádzať aj ďalšie aminokyseliny, ktoré vznikajú druhotne, úpravou už hotovej bielkoviny. Takýmito aminokyselinami sú napr. hydroxyprolín, a N-trimetyllyzín.
V živých objektoch sa prirodzene nachádzajú aj neproteinogénne aminokyseliny, väčšinou ako medziprodukty metabolizmu aminokyselín. Takýmito aminokyselinami sú napr. homoserín, homocysteín, ornitín, citrulín a iné).
Syntéza aminokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Rastliny dokážu syntetizovať všetky aminokyseliny z anorganických látok. Naproti tomu živočíchy si dokážu tvoriť len niektoré aminokyseliny (a aj to len premenou iných, hotových aminokyselín), iné (tzv. esenciálne aminokyseliny) musia dostávať hotové z potravy.
Dusík potrebný na produkciu aminokyselín získavajú rastliny z pôdy vo forme dusičnanov alebo amoniaku. Dusičnany sa redukujú na amoniak dvojicou enzýmov, nitrátreduktázou a nitritreduktázou. Amoniak sa zabudováva pomocou enzýmov GS (glutamínsyntetáza) a GOGAT (glutamátsyntáza, nazývaná tiež glutamín-oxoglutarát-aminotransferáza). Produktmi sú glutamín (Gln) a kyselina glutámová (Glu). Z nich sa potom vytvárajú všetky ostatné aminokyseliny.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aminokyselina
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ aminokyselina. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013 a 1991
- ↑ aminokyseliny. In: Malá encyklopédia chémie. 1981, S. 93
- ↑ a b KOVÁČ, J., KOVÁČ, Š. Organická chémia. Bratislava: Alfa. 1977, S. 572
- ↑ a b amínokyselina. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ amínový. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ amínokyselina. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1971
- ↑ amínokyseliny. In: Pyramída