Amorijská dynastia
| Amorijská dynastia | |
| Krajina | Byzantská ríša |
|---|---|
| Tituly | byzantskí cisári |
| Zakladateľ | Michal II. |
| Rok založenia dynastie | 820 |
| Zosadenie dynastie z trónu | 867 |
| Posledný panovník | Michal III. |
| Rok zániku dynastie | 1056 (?) |
Amorijská dynastia[1][2][3][4] (iné mená: amorejská dynastia[5], frýgska dynastia[2], frýgická dynastia[6]) bola byzantská dynastia vládnuca v rokoch 820 – 867. Preslávila sa doznievaním a ukončením ikonoklastických (obrazoboreckých) sporov. Počas patriarchátu Fótia došlo k tzv. Fótiovej schizme s Rímom, pokresťančeniu Bulharov (cár Boris) a k vyslaniu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu (862/3). Bojovala s Arabmi (Abbásovcami). Vláda Amorijskej dynastie sa skončila v roku 867, keď cisára Michala III. zvrhol zakladateľ Macedónskej dynastie, Bazil I. Pomenovanie získala od miesta narodenia jej zakladateľa, Michala II., ktorým bolo maloázijské mesto Amorion[7], ktoré bolo počas jej vlády zničené Arabmi[4] (pozri aj 40 mučeníkov z Amoria).
Podľa niektorých byzantológov nebol otcom byzantského cisára Leva VI. zakladateľ Macedónskej dynastie Bazil I., ale jeho predchodca Michal III., ktorého Bazil zvrhol. Pokiaľ by tomu tak bolo, amorijská dynastia by de facto pod cudzím menom vládla až do roku 1056, keď zomrela cisárovná Teodora.[3]
| Panovník | Roky vlády | Poznámka |
|---|---|---|
| Michal II. | 820 – 829 | vzbura Tomáša Slovana (821 – 823) |
| Teofil | 829 – 842 | posledný obrazoborecký cisár |
| Teodora[7] | 842 – 856 | regentka, obnovila uctievanie ikon |
| Michal III. | 842 – 867 | misia svätých Cyrila a Metoda, zvrhnutý Bazilom I., neskôr démonizovaný pre legitimovanie Macedónskej dynastie |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BEIER, Brigitte, et al. Kronika svetových dejín. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 160.
- 1 2 KOLNÍKOVÁ, Eva; LUŽINA, Ľubomír; ŠUSTEK, Zbyšek. Kronika peňazí na Slovensku. Bratislava : Fortuna Libri, 2009. ISBN 978-80-89379-15-6. S. 42.
- 1 2 HERRINOVÁ, Judith. Ženy v purpuru. Preklad Vladimír Vavřínek. Praha : Mladá fronta, 2004. ISBN 80-204-1191-7. S. 272.
- 1 2 Amorijská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2. S. 26 – 27.
- ↑ amorejská dynastia. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-3-2. S. 46.
- ↑ GIBBON, Edward. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Preklad Viktor Krupa. Bratislava : Premedia, 2012. ISBN 978-80-89594-15-3. S. [292].
- 1 2 HOLLINGSWORTH, Paul A. AMORIAN OR PHRYGIAN DYNASTY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. Dostupné online. ISBN 0-19-504652-8. S. 79.
- ↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. 319 s. ISBN 80-10-00001-9. S. 302.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amorijská dynastia
