Ana Brnabićová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ana Brnabićová
srbská politička
Ana Brnabićová v roku 2017
Ana Brnabićová v roku 2017
Ana Brnabićová, podpis
12. predseda vlády Srbska
Momentálne v úrade
od 29. júna 2017
PrezidentAleksandar Vučić
Predchodca Aleksandar Vučić
Bývalá ministerka financií Srbska
V úrade
16. mája 2018 – 29. mája 2018
Predchodca Dušan Vujović Siniša Mali Nástupca
Bývalá ministerka pre štátnu správu a samosprávu Srbska
V úrade
11. augusta 2016 – 29. júna 2017
Predchodca Kori Udovičkiová Branko Ružić Nástupca
Biografické údaje
Narodenie28. september 1975 (46 rokov)
Belehrad, Juhoslávia
Politická stranaSrbská pokroková strana
Alma materNorthwood University
University of Hull
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAna Brnabićová
(multimediálne súbory)

Ana Brnabićová (srb. Ана Брнабић – Ana Brnabić; * 28. september 1975, Belehrad, Juhoslávia) je srbská politička, od júna 2017 predsedníčka vlády Srbska – ako prvá žena; prvá osoba otvorene sa hlásiaca k homosexuálnej orientácii a prvá osoba čiastočne chorvátskeho pôvodu v tomto úrade.[1] V máji 2018 pôsobila zároveň ako ministerka financií.

V rokoch 2016 – 2017 pôsobila ako ministerka pre štátnu správu a samosprávu vo vláde Aleksandara Vučića. Potom, čo bol Vučić zvolený za prezidenta a odstúpil z postu predsedu vlády, ju 15. júna 2017 poveril zostavením novej vlády.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Jej starý otec z otcovej strany, Anton Brnabić, chorvátsky juhoslovanský armádny dôstojník, sa narodil v Starej Baške na ostrove Krk v dnešnom Chorvátsku. Bojoval spolu s juhoslovanskými partizánmi počas druhej svetovej vojny a po vojne získal hodnosť podplukovníka. Babička z otcovej strany sa narodila v Gorobilje neďaleko Požegy. Prarodičia z matkinej strany pochádzajú z juhovýchodného Srbska, z Babušnice.[3]

Detstvo a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Brnabićová sa narodila 28. septembra 1975 v Belehrade, kde tiež vyrastala a navštevovala prestížne Belehradské piate gymnázium.

V roku 1994 odišla do Spojených štátov študovať na Northwood University v štáte Michigan. Študijný odbor administratíva tu dokončila v roku 1998 a získala titul BBA (Bachelor of Business Administration). Potom získala titul MBA na University of Hull vo Veľkej Británii a následne viac ako desať rokov pracovala pre medzinárodné organizácie, zahraničných investorov, samosprávy aj pre verejný sektor v Srbsku.[4]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 bola podpredsedníčkou Národnej aliancie pre ekonomický rozvoj. Spolupracovala s viacerými americkými spoločnosťami, ktoré v Srbsku realizovali projekty v rámci programu USAID. V rokoch 20022011 pracovala v USAID. Potom pracovala vo firme Continental Wind Serbia, a od roku 2013 bola jej riaditeľkou.[5]

Vláda Aleksandara Vučića[upraviť | upraviť zdroj]

Ana Brnabić a Dimitrij Medvedev (2019)

V auguste 2016 bola vymenovaná za ministerku verejnej správy a miestnej samosprávy vo vláde Aleksandara Vučića. Okrem toho je predsedníčkou Rady pre inovatívne podnikanie a informačné technológie srbskej vlády, Republikovej rady pre národnostné menšiny a viceprezidentkou republikovej rady pre reformu verejnej správy.

Premiérka Srbska[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, čo v prezidentských voľbách roku 2017 vyhral doterajší premiér Aleksandar Vučić, poveril Brnabićovú zostavením novej vlády. Jej kabinet získal dôveru Národného zhromaždenia 29. júna 2017 väčšinou 157 z 250 poslancov. Stala sa tak prvou osobou homosexuálnej orientácie vo vysokej srbskej politike a tiež prvou ženou na čele srbskej vlády.[6]

V marci 2018 sa krátko stala úradujúcou ministerkou financií. Túto funkciu vykonávala 13 dní až do nástupu Dušana Vujovića.[7] V októbri 2019 potvrdila, že sa pripojila k vládnucej Srbskej pokrokovej strane. 25. októbra 2019 podpísala Dohodu o voľnom obchode medzi Srbskom a členskými štátmi Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU).[8]

Po vypuknutí pandémie COVID-19 v Srbsku, stála Brnabićová na čele krízového zdravotníckeho výboru. 15. marca vyhlásila výnimočný stav a jej vláda vydala nariadenia, ktoré mali potlačiť dôsledky epidémie.[9][10] V máji 2021 v mene Srbska sprevádzala dar 100 620 dávok vakcín Pfizer BioNTech do Česka.[11]

Názory a postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Brnabić sama seba charakterizovala ako proeurópsku a technokratickú premiérku.[12] Vysvetlila, že prioritami jej vlády sú modernizácia, reforma vzdelávania a digitalizácia.[13] Na druhej strane je však kritizovaná kvôli tomu, že je hlavou konzervatívnej a nacionalistickej vlády, v ktorej zasadajú aj otvorene protizápadní a proruskí ministri.[14][15][16]

Kosovo[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2018 komentovala ohlásenú transformáciu kosovských bezpečnostných síl na kosovskú armádu. Vyhlásila: „Dúfam, že nebudeme musieť použiť našu armádu, v tomto momente je to však jedna z možností, ktorá je na stole, pretože človek nemôže byť svedkom novej etnickej čistky Srbov a nových búrok – hoci po nich volá Edi Rama"[17]

20. januára 2020 sa vlády Srbska a Kosova dohodli na obnovení letov medzi svojimi hlavnými mestami prvýkrát po viac než dvoch desaťročiach. Dohoda prišla po mesiacoch snahy diplomata Richarda Grenella, amerického veľvyslanca v Nemecku, ktorého americký prezident Donald Trump vymenoval za zvláštneho vyslanca pre srbsko-kosovské vzťahy.[18][19]

Srebrenický masaker[upraviť | upraviť zdroj]

14. novembra 2018 v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu Deutsche Welle Brnabićová poprela, že by masakre Bosniakov bosniansko-srbskými silami v júli 1995 v Srebrenici boli aktom genocídy.[20] O dva týždne neskôr Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom ľutuje pokračujúce popieranie genocídy v Srebrenici časťami srbských úradov a pripomenul, že plná spolupráca s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a jej nástupníckym mechanizmom zahŕňa prijatie jeho rozsudkov.[21] Za popieranie genocídy kritizoval Brnabićovú aj súd v Haagu.[20]

LGBT práva[upraviť | upraviť zdroj]

Brnabićová na pochode Belgrade Pride 2019

Potom, čo bola vymenovaná za premiérku, vyhlásila, že si neželá byť označovaná ako premiérka homosexuálov a že neplánuje „v tejto fáze presadiť právne reformy LGBT“, pretože plánuje uprednostniť iné politické reformy.

V septembri 2017 sa Brnabićová zúčastnila na pochode Belgrade Pride a stala sa tak prvým srbským premiérom, ktorý sa takejto akcie zúčastnil.[22] Na akcii vyhlásila: „Vláda je tu pre všetkých občanov a bude chrániť rešpektovanie práv všetkých občanov.“

Brnabićová tiež presadzuje dedičské práva pre osoby rovnakého pohlavia.[23] Niektorí novinári ju však kritizujú za nedostatočné hájenie rovnosti LGBT osôb v Srbsku.[24][25]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Brnabićová získala viacero cien za rozvojové projekty, na ktorých pracovala. Jej najvyšším ocenením je Rad Republiky srbskej.[26]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SURK, Barbara. Serbia Gets Its First Female, and First Openly Gay, Premier. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2017-06-28. Dostupné online [cit. 2022-05-18]. ISSN 1553-8095.
  2. Vučić: Kandidat za predsednika Vlade je Ana Brnabić VIDEO [online]. b92.net, 2017-06-15, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po srbsky)
  3. "MOJ DEDA JE HRVAT, JA SAM SRPKINJA" Ovo je porodični "rodoslov" Ane Brnabić [online]. blic.rs, 2017-06-22, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po srbsky)
  4. Ana Brnabić, Prime Minister [online]. ewb.rs, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
  5. Ko je Ana Brnabić, nova premijerka Srbije [online]. balkans.aljazeera.net, 2017-06-15, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po srbsky)
  6. Ana Brnabić [online]. biografija.org, 2016-08-10, rev. 2021-09-03, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  7. Brnabićeva ministar finansija, do imenovanja novog [online]. b92.net, 2018-05-16, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  8. Brnabic signs Free Trade Agreement with EAEU [online]. srbija.gov.rs, 2019-10-25, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  9. Проглашено ванредно стање на територији читаве Србије [online]. srbija.gov.rs, 2020-03-15, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  10. Nove mere Vlade Srbije: Formirana dva krizna štaba, zabrana ulaska iz Rumunije [online]. rs.n1info.com, 2020-03-13, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  11. FOŘTOVÁ, Klára; ČTK. Ze Srbska přiletělo do Česka 100 tisíc vakcín. Z ostatních zemí zatím nedorazily. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2021-05-31. Dostupné online [cit. 2022-05-19].
  12. Hard days ahead for Serbia's gay PM [online]. euobserver.com, 2017-06-19, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  13. Digitalization, education reform are priorities, Serbian PM [online]. rs.n1info.com, 2018-11-01, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  14. Aleksić: Brnabić, simbolična figura u konzervativnoj vladi [online]. slobodnaevropa.org, 2018-05-05, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  15. Serbia lawmakers elect 1st female and 1st openly gay premier [online]. apnews.com, 2017-06-29, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  16. THOMPSON, Wayne C.. Nordic, Central, and Southeastern Europe 2018-2019. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2018. 622 s. ISBN 978-1-4758-4152-7.
  17. "I hope Serbia won't have to use army - but it's an option" [online]. b92.net, 2018-12-05, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  18. EDDY, Melissa. Serbia-Kosovo Flights to Resume Under U.S.-Brokered Deal. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2020-01-20. Dostupné online [cit. 2022-05-19]. ISSN 1553-8095.
  19. DAVIS, Seana; JAMIESON, Alastair. Kosovo-Serbia flights to restart after two decades after historic air deal. euronews, 2020-01-21. Dostupné online [cit. 2022-05-19].
  20. a b Hague Prosecutor Condemns Srebrenica Genocide Denial [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  21. European Parliament notes reform progress in Serbia [online]. rs.n1info.com, 2018-11-29, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  22. RADOVANOVIC, Radul. Serbia's first openly-gay Prime Minister Ana Brnabic joins hundreds of marchers at LGBT pride event. The Independent, 2017-09-17. Dostupné online [cit. 2022-05-19].
  23. Brnabićeva o pravima LGBT populacije: Nerazumljivo mi je [online]. b92.net, 2018-09-07, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  24. VASIĆ, Marta. Šta je Ana Brnabić uradila za LGBT+ prava u Srbiji? [online]. talas.rs, 2019-02-05, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.
  25. STEWART, Hadley. Away from the media’s gaze, Ana Brnabić is failing to advocate for LGBT equality in Serbia ǀ View. euronews, 2019-09-23. Dostupné online [cit. 2022-05-19].
  26. Ani Brnabić u Banjaluci uručuju najviši orden RS [online]. danas.rs, 2019-01-08, [cit. 2022-05-19]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ana Brnabićová na českej Wikipédii.