Anafora (liturgia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Anafora (gr. ἀναφορά) je nosná časť liturgie verných a jedna z najstarších častí eucharistickej liturgie. V západnom obrade sa nazýva aj eucharistický alebo omšový kánon. V byzantskom obrade sa začína zvolaním "Stojme dôstojne a v bázni, pozorne vnímajme, aby sme v pokoji prinášali sväté vďakyvzdávanie" a končí sa prosbami zvolaním po speve Dôstojné je. Modlitby anafory vystihujú obsah a zmysel liturgie, no väčšinu z nich sa kňaz v byzantskom obrade zvykne modliť potichu. Počas anafory prichádza k prepodstatneniu chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista. Na základe rôznej anafory sa rozlišujú v byzantskom obrade (teda v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) Liturgia svätého Jána Zlatoústeho a Liturgia svätého Bazila Veľkého. Veľmi zriedkavo sa používa aj anafora sv. Jakuba, Pánovho brata. Liturgia vopredposvätených darov nemá anaforu.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]