Analógia (logika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Analógia je skutočnosť, že medzi dvoma alebo viacerými objektmi jestvuje rovnakosť určitých znakov (vlastností, štruktúr, funkcií), ale zároveň rôznosť iných znakov. Pojem analógie často stotožňujú s pojmom podobnosti. Vyhľadávanie analógií a usudzovanie z určitých už známych súvislostí na neznáme súvislosti sa označuje ako analogický úsudok.

Analógia je nenáhodná mnohoznačnosť. Existujú dva základné typy analógie: analógia pomeru a analógia úmernosti.

Analógia podľa O. Landu[upraviť | upraviť zdroj]

Analógia podľa O. Landu je neúplná, čiastočná podobnosť spočívajuca v jednej alebo viacerých spoločných vlastnostiach, črtách rôznorodých javov alebo predmetov. To umožňuje preniesť poznatky z jednej oblasti do druhej, predpokladať ich platnosť i tam, keď sa jej výskyt doposiaľ nepreukázal, a inšpirovať sa tak pri riešení ťažkých problémov. Vhodné analógie sprostredkúvajú často celkom nové spôsoby videnia problémov a ich súvislostí, poskytujú jedinečné pohľady na realitu, ktoré sú iným formám myslenia nedostupné. Analógie tak majú funkciu generativnu, invenčnú, heuristickú.

Utváranie analógií sa neriadi pevnými zákonitosťami logiky. Analógie sú premenlivým produktom fantázie, ktorá vytvára nepredvídateľné nové spojenia rôznorodých obsahov a významov, uskutočňuje zdanlivo nezmyselné porovnávania, odhaľuje skryté suvislosti a prináša nové pohľady na zložité problémy i na staré a známe skutočnosti. Podnetné analógie oslobodzujú riešiteľov od osvojenych myšlienkovych stereotypov, od funkčnej fascinácie.

Práca s analógiami sa dočasne stáva samoúčelom a jej výsledky sa podrobujú logickej kontrole až dodatočne.

Užitočnosť analógií v procese riešenia invenčných problémov spočíva v tom, že umožňujú experimentovať s funkciami, procesmi a vzťahmi charakteristickými pre riešené problémy, reštrukturovať ich a obohacovať s cieľom nájsť originálne riešenie a myšlienkové koncepcie.

Analógia podľa Platóna[upraviť | upraviť zdroj]

Analógia podľa Platona je geometrická proporcia a kozmický štruktúrny princíp, ktorý rozdielne živly (oheň a zem) spája do usporiadaného sveta.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.