Anastáz Knihovník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anastáz Knihovník
bibliotekár
Štát pôsobeniaPápežský štát
Funkcie a tituly
bibliotekár rímskej cirkvi
867 – 879?
Predchodca ? Zachariáš z Anagni Nástupca
(proti)pápež
august 855
Predchodca Lev IV. Benedikt III. Nástupca
Biografické údaje
Varianty menalat. Anastasius Bibliothecarius
Narodenieokolo 800/810, pred 817
Rím ?
Úmrtie877 – 879
Rím ?
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka847/8
Rím
Lev IV.
pápež

Anastáz Knihovník[1] (iné mená: Anastázius Knihovnik[2], lat. Anastasius Bibliothecarius[3], ako protipápež Anastáz III.; * okolo 800/810/pred 817, asi Rím – † 877879, asi Rím) bol latinský učenec, spisovateľ a prekladateľ z gréčtiny. Kardinál kňaz a protipápež v auguste až septembri 855, vplyvný poradca, bibliotekár a kancelár pápežov 9. storočia.[1][3][4][5] Býva označovaný titulmi ako: „najväčší grécky učenec svojej doby na Západe“[6], jeden z „najvýznamnejších západoeurópskych vzdelancov svojej doby“[5] či ako jedna „z najvýznamnejších osobností svojej doby“[7]. Bol vedúcim odborníkom na byzantské záležitosti 9. storočia.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Anastáz sa narodil začiatkom 9. storočia v Itálii do významnej rodiny. Jeho strýkom bol vplyvný ortský biskup Arzénius. Vychovávaný bol gréckymi mníchmi v Ríme. Už v mladosti sa naučil po latinsky i po grécky. V roku 847/8 bol pápežom Levom IV. vysvätený za kardinála kňaza s chrámom v St. Marcellus. S pápežom však viedol ostré spory a nakoniec z Ríma odišiel. Uchýlil sa na panstvách kráľa Ľudovíta II., často pobýval v severoitalskej Akvileji. Pápež ho viackrát povolal späť do Ríma, keď však Anastáz opakovane odmietol, bol v decembri 850 exkomunikovaný a zosadený.[2][8]

Po tom, čo pápež Lev IV. zomrel, bol za pápeža zvolený Benedikt III. Jeho voľbu však ešte musel potvrdiť cisár. Arzénius a niektorí franskí klerici podporovaní Ľudovítom II. sa snažili na pápežský stolec dosadiť Anastáza. Poslov so správami o Benediktovom zvolení zastavili v Gubbio a získali na svoju stranu. Následne bol Anastáz nezákonne zvolený v Orte. V sprievode cisárskych poslov prišiel do Ríma, zmocnil sa Lateránu a Benedikta nechal uväzniť. Nepodarilo sa mu však získať verejnú podporu mešťanov a v Ríme nastala anarchia. Ako exkomunikovaný bol neprijateľný aj pre miestnu cirkev. Tradiční pápežskí svätitelia, biskupi z Ostie a Albana preto Anastáza odmietli vysvätiť.[2]

Keď cisárski poslovia zistili, že ich kandidát nemá žiadnu širšiu podporu ustúpili a povolili vysvätiť Benedikta. Anastáz bol zosadený, degradovaný na laika a poslaný do Kláštora Santa Maria v Trastevere. Počas pontifikátu Mikuláša I. sa Anastáz znovu dostal na výslnie. Mikuláš ho povýšil na opáta a svojho blízkeho spolupracovníka. V deň vysvätenia nového pápeža Hadriána II. mu bolo zároveň zrušené jeho suspendovanie z kňazstva a bol ustanovený za knihovníka (bibliothecarius) rímskej cirkvi (Romanae Ecclesiae) - teda správcu pápežského archívu. Ako taký mal významný vplyv na pápežskú politiku v tomto období a na presadzovanie záujmov pápežstva (napr. počas Fótiovej schizmy.[9]).[2][4][6] Práve pre zmenu jeho postojov historici až do čias Hergenröthera a Lapôtra pripúšťali existenciu dvoch Anastázov.[10] O rozsahu jeho vplyvu na pápežskú politiku sa vedú polemiky. Podľa analýz M. Kosa koncipoval všetky listy pápežskej kurie, týkajúce sa východných záležitostí, vrátane Hadriánovych listov Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi.[5]

V rokoch 867/868 bol patrónom svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda pri ich príchode so slovanskou liturgiou do Ríma. Neskôr v roku 868 bol dočasne prepustený po tom, čo sa mal údajne zúčastniť vrážd manželky a dcéry pápeža Hadriána II., ktoré vykonal jeho príbuzný. Už krátko na to (niekedy začiatkom roku 869) sa však do funkcie vrátil. V roku 869 navštívil ako vyslanec Konštantínopol. Neúspešne tam dojednával sobáš dcéry kráľa Ľudovíta II. Ermengardy a byzantského princa. Popri tom sa zúčastnil na ôsmom ekumenickom koncile. Jeho návšteva v Konštantínopole bola významná aj preto, že sa vďaka nemu zachovali pôvodné akty koncilu (dokumenty dané pápežským legátom boli zničené). Miesto rímskeho knihovníka si udržal aj za pontifikátu Jána VIII. V tomto období však jeho vplyv klesal a venoval sa skôr písaniu. Zomrel zrejme medzi 29. májom 877 (posledná zmienka o ňom) a 29. marcom 879, keď sa na mieste bibliotékára sa spomína jeho nástupca Zachariáš z Anagni.[2][4][10]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bol autorom latinských prekladov aktov dvoch ekumenických koncilov (druhý nicejský, preklad z roku 873 a štvrtý konštantínopolský, preklad z roku 871), ako aj kompilácie dokumentov týkajúcich sa monotheletizmu (Collectanea). Spísal tiež trojdielnu kroniku Chronographia Tripartita, v ktorá sa venovala obdobiu rímskych dejín od 6. do 9. storočia. Prameňmi mu boli skorší byzantskí historici ako patriarcha Nikéforos I., Geórgios Synkellos či Theofanes, a niektoré dogmatické teologické diela.[4][6][10] Zo značnej časti ide o „takmer otrocky doslovný preklad“ Theofana.[11]

Pre cisára Karola Holého preložil schóliu k novoplatónskemu kresťanskému filozofovi Pseudo-Dionýzovi Areopagitovi od svätého Maxima Vyznávača a patriarchu Jána III. Scholastika[10] a revidoval Areopagitove spisy od Jána Scota Eriugena.[11] Okrem toho preložil niekoľko ďalších byzantských diel pripisovaných Maximovi či patriarchovi Germanovi. Počas svojho života napísal tiež veľké množstvo životopisov svätých (vita), okrem iných o: Jánovi Almužníkovi, Bazilovi Veľkom, Martinovi I. či Štefanovi Prvomučeníkovi, Petrovi Alexandrijskému.[10] Jeho preklady dvoch kratších prác[10] svätého Cyrila (Historia brevis – o nájdení pozostatkov sv. Klimenta) a Sermo declamatorius – Oslavná reč k tejto udalosti) sa nedochovali. Preložil ich pre biskupa Gauderika a zaoberali sa svätým pápežom Klimentom, ktorého pozostatky Konštantín a Metod našli na Kryme. Anastáz tak bol prvým prekladateľom spisov Konštantína Filozofa.[5] Známy, no nezachovaný je aj jeho list Fótiovi.[10] Bol zrejme aj autorom životov pápeža Hadriána II. a možno aj Mikuláša I. v zbierke Liber Pontificalis,[3] dlho sa považoval za kompilátora celej zbierky.[2][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Anastáz III. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. a b c d e f ANASTÁZIUS KNIHOVNÍK In: KELLY, John Norman Davidson. Pápeži dvoch tisícročí: Od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila. Bratislava : Nakladateľstvo Roal, 1994. 288 s. (z anglického originálu The Oxford Dictionary of Popes). ISBN 80-88706-00-9. S. 86 – 87.
  3. a b c Anastasius the Librarian In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d e ANASTASIUS BIBLIOTHECARIUS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 88 – 89. (po anglicky)
  5. a b c d 46. ANASTASIUS BIBLIOTHECARIUS In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Martin : Matica slovenská, 1983. S. 88 – 89.
  6. a b c Anastasius Bibliothecarius In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 58. (po anglicky)
  7. ANASTÁZ BIBLIOTEKÁŘ In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 63.
  8. ANASTASISUS BIBLIOTHECARIUS In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 1. Aachen – Augustinism. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 239. (po anglicky)
  9. O jeho účasti v tomto spore a zmienkach o nej v jeho dielach pozri napr. DVORNÍK, František. Fotiovo schizma : Historie a legenda. Preklad Tereza Heiderová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2008. 575 s. (Prameny spirituality; zv. 5.) ISBN 978-80-86715-94-0. (po česky)
  10. a b c d e f g h ANASTASIUS THE LIBRARIAN In: New Catholic Encyclopedia. Ed. Thomas Carson, Joann Cerrito. 2nd Ed. Vol. 1. A – Azt. Farmington Hills : Thomson Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 389 – 390.
  11. a b Anastasius Bibliothecarius In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 29.