André Breton

	André Breton
	; André Breton
Osobné informácie
Narodenie	19. február 1896
	Tinchebray, Francúzsko
Úmrtie	28. september 1966 (70 rokov)
	Paríž, Francúzsko
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu
Manželka	1. Simone Kahnová; 2. Jacqueline Lamba; 3. Elisa Clara
Deti	dcéra Aube
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	André Breton; (plné texty diel autora)
	André Breton; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

André Breton (francúzsky IPA: [ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]) (* 19. február 1896, Tinchebray, Francúzsko - † 28. september 1966 Paríž) bol francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom manifestu surrealizmu z roku 1924.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval medicínu a psychiatriu. Počas 1. svetovej vojny pracoval na neurologickom oddelení nemocnice v Nantes, kde sa stretol s duchovným synom Alfreda Jarryho, Jacquesom Vaché, ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku 1919 vo zväzku nazvanom Lettres de guerre, pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.

Od dadaizmu k surrealizmu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 Breton založil revue Littérature spolu s Louisom Aragonom a Philippom Soupaultom. Spojil sa tiež s dadaistom Tristanom Tzarom. V roku 1924 pomáhal pri založení Centrale Surréaliste. V Les Champs Magnétiques, spoločnom diele s Philippom Soupaultom, použil princípy automatického písania v praxi. V roku 1924 vydal Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu) a od tohto roku tiež vydával La Révolution surréaliste. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: Philippe Soupault, Louis Aragon, Paul Éluard, René Crevel, Michel Leiris, Benjamin Peret, Antonin Artaud a Robert Desnos.

Pod Bretonovym vedením ovplyvnil surrealizmus všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku 1938 kultúrna komisia francúzskej vlády dovolila Bretonovi vycestovať do Mexika. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s Trockým. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z Pátzcuaro do surrealistického mesta Erongaricauro. Diego Rivera a Frida Kahlo boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a Lev Davidovič Trockij spolu napísali Pour un art révolutionnaire indépendent (vydaná pod menom Bretona a Diega Riveru), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu situácie, v ktorej sa začal nachádzať svet.

40. roky 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 2. svetovej vojny Breton opäť pracoval ako zdravotník vo francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichystická vláda zakázala jeho literárne diela ako "veľmi popierajúce národnú revolúciu". ^[1] a v roku 1941 Breton našiel útočisko v USA a Karibiku. Tu sa zoznámil so spisovateľkou z Martiniku, a neskôr napísal úvod k jej dielu Cahier d'un retour au pays natal z roku 1947. Počas svojho exilu v New Yorku sa stretol s Elisou Clarovou, Čilankou, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku 1944 spolu cestovali do Gaspésie v Québecu, Kanada, kde napísal Arcane 17, knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z 2. svetovej vojny, opisovala zázraky Rocher Percé a severovýchodného konca Severnej Ameriky a oslavovala jeho novonájdenú lásku k Elise.

Neskorší život[upraviť | upraviť zdroj]

Breton sa vrátil do Paríža v roku 1946, kde protestoval proti kolonializmu vo Francúzsku (napr. ako signatár Manifesto of the 121 proti alžírskej vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (La Brèche, 1961-1965). V roku 1959 zorganizoval výstavu v Španielsku na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú Homage to Surrealism, ktorá predstavila diela Salvatora Dalího, Joana Miró, Enrigua Tábara a Eugenia Granella.

André Breton zomrel v roku 1966 vo veku 70 rokov a bol pochovaný na parížskom cintoríne Cimetière des Batignolles.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol ženatý tri razy:

jeho prvou manželkou sa stala Simone Kahnová
s druhou manželkou Jacqueline Lambaovou mal svoje jediné dieťa, dcéru Aube
Jeho treťou manželkou sa stala Elisa Clarová

Breton bol zapáleným zberateľom umenia, etnografických materiálov a nezvyčajných šperkov. Zaujímal sa obzvlášť o materiály zo severozápadného pobrežia Severnej Ameriky. Keď v roku 1931 musel čeliť finančnej kríze, väčšina jeho zbierky (podľa jeho priateľa Paula Éluarda) predaná v dražbách. Následne obnovil svoju zbierku, ktorú chránili členovia jeho rodiny od jeho smrti až do roku 2003, kedy sa jeho knihy, umenie a etnografické materiály dostali do aukčnej siene Camels Cohen.