Andrej Červeňák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Červeňák
literárny vedec, filológ, univerzitný profesor, spisovateľ (esejista)
Dielo
Alma mater Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Akademický titul profesor
Vedecká hodnosť doktor vied
Významní študenti Jozef Sipko
Ocenenia
Medaila Puškina (2000)
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002)
Osobné informácie
Narodenie 22. máj 1932
Šarišský Štiavnik, ČSR
Úmrtie 11. február 2012 (79 rokov)
Nitra, Slovensko
Štátna príslušnosť ČSR (1932 – 1938)
Č-SR (1938 – 1939)
SR (1939 – 1945)
ČSR, ČSSR (1945 – 1989)
ČSFR (1989 – 1993)
SR (1993 – 2012)
Národnosť rusínska
Miesto pobytu Šarišský Štiavnik, Prešov, Nitra
Údaje (zdroj) Sipko 2012, Litcentrum c2014

Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (* 22. máj 1932, Šarišský Štiavnik – † 11. február 2012, Nitra) bol rusínsky literárny vedec, filológ, univerzitný profesor a spisovateľ (esejista). Za jeho hlavný prínos sa považuje rozpracovanie esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej roľníckej rodine v Šarišskom Štiavniku, kde aj navštevoval základnú školu.[1] V rokoch 1944 – 1952 absolvoval štúdium na gréckokatolíckom cirkevnom gymnáziu v Prešove.[2] Následne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK), kde v roku 1957 získal titul promovaný pedagóg v odbore ruštinaslovenčina.[3][pozn 1]

V roku 1957 nastúpil na Katedru rusistiky Vysokej školy pedagogickej v Prešove,[4] ktorá sa v roku 1959 transformovala na Katedru ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ).[5] V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied, úspešnou obhajobou svojej práce Vajanský a Turgenev, a v roku 1966 sa stal docentom (habilitačná práca Vajanský a ruská literatúra). V rokoch 1967 – 1969 zastával post prodekana FF UPJŠ.[6]

Ale počas procesu normalizácie bol prepustený zo školstva za „antiruské a antisocialistické postoje v roku 1968“,[2] čo malo súvis s jeho poznámkou pri preberaní knižného daru zo Sovietskeho zväzu vo fakultnej knižnici v roku 1969, keď v svojej ďakovnej reči povedal „книги да, танки нет“ (rus.„knihy áno, tanky nie“).[1] V rokoch 1971 – 1977 bol teda na nútenej publikačnej a pedagogickej odmlke,[6] počas ktorej pracoval ako lektor v divadlách v Prešove a Košiciach.[1]

Na akademickú pôdu sa vrátil v roku 1977, kedy nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorá sa v roku 1996 premenovala na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V roku 1989 získal profesorskú vedecko-pedagogickú hodnosť v odbore teória a dejiny ruskej literatúry. V roku 1990 sa stal doktorom vied v študijnom programe vedy o umení na FF UK (doktorská dizertačná práca Človek v literatúre).[3] Od roku 2000 pôsobil ako emeritný profesor na Katedre rusistiky UKF.[6] Zomrel 11. februára 2012 v Nitre.[7][8]

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Venoval sa výučbe ruskej literatúry 19. storočia, teórie literatúry, literárnej komparatistiky, semiotiky, slovensko-ruských literárnych vzťahov, dejín literárnoteoretického myslenia.[9] Bol garantom 25 vedeckých seminárov.[10]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom 24 samostatných vedeckých publikácií a vyše 500 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ďalej sa ako editor a spoluautor podieľal na tvorbe 48 zborníkov, taktiež bol editorom a vedeckým redaktorom periodika Almanach Nitra.[2][11]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia podľa Lomenčík 2012, s. 249 – 336.

Knižné práce

  • Vajanský a Turgenev. Bratislava : SAV, 1968. 193 s.
  • Socialistický realizmus v diskusii. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 301 s. (Studia litteraria; zv. 5)
  • Človek v literatúre: (Dostojevskij a súčasná literárna veda). 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986. 208 s. (Studia litteraria; zv. 25)
  • Slovensko-ruské literárne relácie. Banská Bystrica : KPÚ, 1986. 115 s.
  • A. S. Puškin: človek a básnik. Martin : Matica slovenská, 1989. 183 s. (Teória a výskum : Monografie) ISBN 8070900040.
  • Tajomstvo Dostojevského : F.M. Dostojevskij v recepcii. Nitra : Pedagogická Fak., 1991. 139 s. ISBN 8085183463.
  • Ruská moderna I. Nitra : Pedagogická fakulta, 1992. 114 s.
  • Zázračno literatúry I : Ruská klasika. Nitra : Fakulta humanitných vied VŠPg, 1994. 129 s. ISBN 8088738210.
  • Zázračno literatúry II : komparatistika a slavistika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1994. 125 s. ISBN 8088738458.
  • Zázračno literatúry III : Ruská klasika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1995. 124 s. ISBN 8088738806
  • Desať statí o slovenskej literatúre. Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, 1998. 141 s. ISBN 8080610185
  • Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok : Formát, 1999. 199 s. (Edícia G / Formát; zv. 3) ISBN 8096791125.
  • Človek a text. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001. 250 s. ISBN 8080504407.
  • Začiatky a konce. Bratislava : T.R.I. MÉDIUM; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 108 s. (SocietaS) ISBN 8088676304.
  • Človek v texte : Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry. 2. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 247 s. ISBN 8080505039.[pozn 2]
  • Literárno-teoretické reflexie o slovanskom romantizme a problémoch translatológie. Banská Bystrica : Partner, 2003. 138 s. ISBN 8096893181.
  • Dvadsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Filozofická fakulta UKF Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004. 137 s. ISBN 8080506906.
  • Nitrianska kreativita. Nitra : [Univerzita Konštantína Filozofa], 2005. 172 s. ISBN 8080508062.
  • Ruská literatúra v súčasnom svete. Nitra : [Univerzita Konštantina Filozofa], 2005. 183 s. ISBN 8080508836.
  • Romantika hľadania : [VEGA Slovanský romantizmus v európskych a svetových súvislostiach]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2005. 130 s. (Eruditio mores futurum) ISBN 8080831807.
  • Metamorfózy človeka v rode, národe a ľudstve. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 273 s. ISBN 8080509743. (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
  • Tridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa: Spolok slovenských spisovateľov, 2007. 127 s. (Život a dielo) ISBN 8080940966.
  • Russkaja literatura v slovackom vosprijatiji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2007. 166 s. ISBN 8080940649.
  • Reflexie esteticko-antropologické. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2008. 166 s. ISBN 8080613099.
  • Reminiscencie esteticko-antropologické. Nitra : Filozofická fakulta UKF; Spolok slovenských spisovateľov: Klub Fjodora Michajloviča Dostojevského, 2009. 168 s. ISBN 8080613556.
  • Moje, naše najmilšie. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov, 2009. 111 s. ISBN 8080613532 (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
  • Štyridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov; Klub F. M. Dostojevského; Filozofická fakulta UKF, 2010. 93 s. (Život a dielo) ISBN 9788080614010.
  • Russkaja literatura v vosprijatii prof. Andreja Červeňaka. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. 222 s. ISBN 8080614447.
  • Na margo ruskej moderny. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2012. 151 s. ISBN 9788055800806.

Eseje

  • Víchor civilizácie : Slovensko-Európa-svet (2002)[12]
  • Začiatky a konce (2002)[13]
  • Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi (2005)[14]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí Medaila Puškina (rus. Медаль Пушкина) udelená prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom v roku 2000 „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom v roku 2002 „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.[9] V roku 2008 bola symbolicky zavŕšená jeho spoločenská rehabilitácia „Pamätným listom pánovi Andrejovi Červeňákovi ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje, intelektuálne výkony, za obhajobu hodnôt demokracie a slobody Prebudenej spoločnosti r. 1968“, ktorý mu udelil predseda vlády SR Robert Fico.[2]

Za celoživotné dielo bol ocenený Pamätným listom slavistickej spoločnosti Franka Wollmana. V roku 2012 mu bola udelená in memoriam Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja.[9]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V súvislosti s § 36 zákona č. 58/1950 Sb. (o vysokých školách) a vládnym nariadením č. 60/1953 Sb. (o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl), neskôr vyhláška č. 94/1961 Sb. (o označovaní absolventov vysokých škôl), došlo v roku 1953 k zásadnej zmene v označovaní vysokoškolských titulov. Absolventi získavali len profesijné označenie, ako napr. promovaný pedagóg, promovaný historik, promovaný právnik atď. V roku 1967 vstúpil do platnosti zákon č. 19/1966 Zb. (o vysokých školách), podľa ktorého ods. 4 § 57 bol taktiež aj Andrejovi Červeňákovi priznaný titul doktor filozofie.
  2. Druhé, upravené a doplnené vydanie knihy Človek v literatúre z roku 1986.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie a príspevky v monografiách

Články a štúdie

Tlačové správy

Internetové zdroje

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]