Andrej Hadik
| Gróf Andrej Hadík | |
 uhroský gróf a rakúsky poľný maršal | |
| Narodenie | 16. október 1710 Dunajský Klátov, Uhorsko dnes Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. marec 1790 (79 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Andrej Hadik |
Andrej Hadik alebo Andrej Hadík (maď. András Hadik; * 16. október 1710, Dunajský Klátov – † 12. marec 1790, Viedeň, Rakúsko) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.
Život
Narodil sa ako syn kapitána Michala Hadika a Františky Hardiovej. Rodičia ho dali študovať do jezuitského lýcea, keďže z neho chceli mať jezuitského kazateľa. Táto dráha ho však nenadchla, a tak roku 1730 štúdium zanechal a vydal sa po stopách svojho otca. Stal sa husárom Gilániho pluku.
Vojenskú kariéru začal ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom. Rok 1756 mu priniesol hodnosť podmaršala. Preslávil sa aj v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763). 16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína. Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba 10 mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 300 000 toliarov, z ktorých dal Hadík 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii.
V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kvalérie[1][2] . V rokoch 1764 – 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezku. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Haliči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.
Zomrel vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (Vojvodina), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763. Jeho zásluhou sa prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca (ktorý patril futockému panstvu), metropoly dolnozemských, vojvodinských Slovákov.
Jeho manželkou bola kňažná Františka Lichnowská, mali spolu troch synov a dcéru. Dvaja jeho synovia sa vydali sa na vojenskú dráhu. Syn Karol Jozef (1755 – 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a najmladší Andrej (1764 – 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála.
Referencie
- ↑ Constantin von Wurzbach, strana 167 uvádza ako dátum povýšenia 5. marec 1758.
- ↑ Ersch Gruber uvádza dátum 19. december 1758
Literatúra
- Constantin von Wurzbach: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Band 7, Verlag L. C. Zamarski, Wien 1861, S. 166–168.
- Karl Bartsch: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 10, Duncker & Humblot, Leipzig 1879, S. 301 f.
- Nikolaus von Preradovich: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 7, Duncker & Humblot, Berlin 1966, ISBN 3-428-00188-5, S. 417
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hadik
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |