Andrej Kmeť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Kmeť
slovenský archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf
Andrej Kmeť
Narodenie 19. november 1841
Bzenica, Slovensko
Úmrtie 16. február 1908 (66 rokov)
Turčiansky Svätý Martin, Slovensko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Andrej Kmeť

Andrej Kmeť (* 19. november 1841, Bzenica – † 16. február 1908, Turčiansky Svätý Martin) bol rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Štefan Kmeť a matka Alžbeta Kabinová. Narodil sa ako syn dedinského kováča. Bol najmladší z ôsmich detí. Ako šesťročný začal chodiť do školy v Žarnovickej Hute, čo bolo pre neho základom pre štúdium na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov. Vyučovalo sa v nemeckej reči. Po skončení šiestej triedy gymnázia prešiel do siedmej triedy tzv. malého seminára v Trnave. Tam ukončil aj ôsmu triedu a teológiu odišiel študovať do Ostrihomu. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Krnišove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.

Socha A. Kmeťa v Banskej Štiavnici

Archeológ[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že nemal odborné vzdelanie v tomto odbore, bol jeden z prvých slovenských vzdelancov, ktorý sa systematicky venoval archeológii. Jeho súčasníci ho nazývali slovenský Schliemann. Pri svojich výskumoch v Beši vykopal a zachránil kostru mamuta.

Etnograf[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike. Už ako študent vydal zbierku vianočných ľudových piesní, počas kňazskej činnosti zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí. V roku 1873 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hont na svetovej výstave vo Viedni, v roku 1891 prezentoval slovenské čipky na česko-slovenskej jubilejnej výstave a roku 1895 na Národopisnej výstave česko-slovenskej v Prahe. S týmito slovenskými vzácnosťami sa zúčastnil roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži. Bol tiež, v roku 1904, na slovanskej výstave v USA. Spoluorganizoval výstavu čipiek v Martine, ktorá sa uskutočnila v roku 1887 a výstavu ľudovej umeleckej výroby v Honte roku 1895. Z jeho iniciatívy bola roku 1910 založená účastinná spoločnosť Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici.

Geológ a botanik[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti geológie, mineralógie, paleontológie spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Našiel viacero nových druhov rastlín, preto podľa neho pomenovali okolo 40 rastlín, najmä ruží a húb.

Andrej Kmeť zostavil herbár, ktorý obsahuje 72 tisíc položiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín (okolo 6 tisíc ruží) a 33 tisíc nižších rastlín (25 tisíc húb slizoviek). Sústredil zbierku semien obsahujúcu 1733 vzoriek patriacich k 516 rodom. Herbár je uložený v Slovenskom národnom múzeu.

Ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a s filiálkami vo všetkých Slovenských mestách. Sám vypracoval návrh jej stanov, ktoré boli prijaté. Tento jeho počin predstavuje historický medzník vo vývine slovenskej národnej vedy.

Kde Kmeť účinkoval, tam všade bojoval proti alkoholizmu, založil školskú štepnicu, cirkevnú knižnicu, čitateľský spolok, roľnícku technickú a hospodársku knižnicu, ovocinársky spolok.

Podliehal antisemitským predsudkom charakteristickým pre svoju dobu, v liste K. A. Medveckému sa napr. sťažoval: „Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“ [1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Písal popularizačné brožúrky a články nielen do slovenských časopisov a novín, ako boli napr. Obzor, Katolícke noviny, Národné noviny, Orol, Národný hlásnik, Pútnik svätovojtešský a iné, ale aj do inojazyčných, ako bol Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Deutsche botanische Monatschrift a pod.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vnuk F.: Mať svoj štát znamená život. Bratislava: Odkaz, 1991. s. 282

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]