Andrej Nemeš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrej Nemeš
švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar
Andrej Nemeš
Iné menáEndre Nemes
Narodenie10. november 1909
Pécsvárad, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie22. september 1985 (75 rokov)
Štokholm, Švédsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Andrej Nemeš
Maliar v ateliéri, 1938, NG Praha

Andrej Nemeš[1] (iné mená: Andrej Nemes[1], Endre Nemes, (do roku 1928) Andrej Nágel[1]; * 10. november 1909, Pécsvárad – † 22. september 1985, Štokholm) bol švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar, grafik, scénograf a pedagóg židovského pôvodu. Bol surrealista vychádzajúci z lyrickej abstrakcie. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, nástennej maľbe a monumentálnej tvorbe pre architektúru. Pred Druhov svetovou vojnou emigroval do Švédska.[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Cardiogram, 1971

Endre Nemes sa narodil v meste Pécsvárad na juhu Maďarska, 11 km od mesta Pécs, rodičom Ignácovi a Terese Nágelovej (za slobodna Kugelová). Endre bol prostredný z troch synov maďarského štátneho úradníka.

Nágelovci sa presťahovali do Levoče a neskôr do Spišskej Novej Vsi, kde Endre navštevoval školu. V roku 1924 sa presťahoval k otcovi do Maďarska.[3] Po štúdiu na gymnáziu v Budapešti odišiel do Viedne študovať filozofiu. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil na Slovensko. Zmenil si meno na Nemes a začal pracovať ako novinár a básnik.

V rokoch 1928 – 1930 sa živil ako karikaturista v Prahe. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Williho Novaka a pracoval ako výtvarný kritik denníku Magyar Ujság. Spriatelil sa s členmi Skupiny 42 – František Gross, František Hudeček, Václav Bartovský, Peter Weiss a slovenskí umelci Cyprián Majerník, Koloman Sokol a Tibor Honty. Taktiež sa zoznámil so svojím celoživotným priateľom Jakubom Bauernfreundom. Spolu s ním sa zúčastnil na študijnom pobyte v Paríži. Ten bol súčasťou ceny Akadémie ktorú získal v roku 1933.

Roku 1938 emigroval do Fínska. Zamestnal sa ako učiteľ na maliarskej škole v Helsinkách. Začal vystavovať na kolektívnych výstavách a samostatne vystavoval v Osle. Počas prevej fínsko-sovietskej vojny bol vykázaný z Fínska. Prechodne žil vo Švédsku. Neskôr, tesne pred nemeckou inváziou, dostal azyl v Nórsku. Ako dobrovoľník vstúpil do nórskej armády. Po porážke Nórska nemeckými vojskami utiekol do Švédska. V roku 1941 samostatne vystavoval v Štokholme a Malmö. Dánsko-švédsky podnikateľ a zberateľ umenia Herman Gotthardt zakúpil približne pätnásť jeho obrazov.

Maliar a žena (interiér), 1937, NG Praha
Pohľadnica z Deauville, 1970 – 77, akryl a olej na plátne

Endre Nemes bol jedným zo zakladajúcich členov surrealistickej skupiny Minotaur a iniciátorom združenia Umelci v exile.

V roku 1945 sa oženil s Héléne Exemplaroff, s ktorou má dcéru Catherine (1947). Spoluzakladal časopis Prisma a stal sa riaditeľom a učiteľom na Valands Konstskola v Göteborgu. Švédske občianstvo získal v roku 1948. Podnikol viaceré cesty do Paríža a Londýna. V roku 1955 sa presťahoval do Štokholmu a venoval sa len voľnej tvorbe.

Jeho manželka Héléne zomrela v roku 1960. O tri roky neskôr sa oženil s keramičkou Britt-Louise Sundell. V roku 1965 se im narodila dcéra Lena.

V roku 1965 bol vymenovaný za člena Švédskej kráľovskej akadémie pre slobodné umenia a v roku 1968 ho menovali za profesora.

Endre Nemes zomrel vo veku 75 rokov v Štokholme 22. novembra 1985.

Významné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zátišie s hydinou (1935), tempera na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Figurálna kompozícia (1935 – 1936), olej na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Dve ženy (1943), tempera, olej na papieri, Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Maliarsky ateliér (1937), tempera na lepenke, Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Tri modelky so psom a pianom (okolo 1934), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
  • Klafingrighet-Všetečný (1967), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
  • Veľká pantomíma (1944), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava

Scénografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1949 – scéna a kostýmy pre Prokofjevov balet, Kráľovská opera Štokholm
  • 1960 – scéna a kostýmy k operete A. Adama, Veľké divadlo Göteborg

Realizácie v architektúre[upraviť | upraviť zdroj]

Mramorová intarzia 01
  • 1949 Hodiny so zodiakom, 4 × 4 m, Västertorp
  • 1951 – 1952 nástropné stucco lustro na ploche 170 m² v Lysekile
  • 1953 – 1955 skladaná mramorová intarzia (850 × 840 cm) na námestí Axel Dahlströmstorg v Göteborgu (Högbotorp)
  • 1955 Smaltovaný vlys (150 × 1 400 cm) pre priečelie školy Eriksdal, Skövde
  • 1957 – 1958 Nástenná maľba (stucco lustro), škola Härryda (140 × 750 cm), šesť smaltových obrazov pre väznica v Skogome
  • 1960 Smalt, priečelie Obecného domu, Starrkärr pri Göteborgu (590 × 290 cm)
  • 1961 Kovová mreža 600 × 300 cm, súkr. vila, Göteborg
  • Smaltový vlys (210 × 1400 cm), sídlisko Örebro
  • Smalt (250 × 500 cm), sporiteľna v Hötorgscity, Štokholm
  • Smalt (120 × 360 cm), reštaurácia Aniara, Štokholm
  • 1964 Smalt (260 × 360 cm) hlavná budova firmy Kjessler/Mannerstrale, Štokholm
  • 1965 stucco lustro, Dom bytového podniku Göteborg (250 × 350 cm)
  • 1966 stucco lustro, Psychiatrická klinika Nörrköping (246 × 485 cm)
  • 1971 sedem malieb pre švédsku Snemovňu
  • 1984 dve sklenené okná (230 × 130 cm), Múzeum Endre Nemes, Pécs
  • 1982 – 1984 triptych gobelínov, Prvá sporiteľňa v Štokholme (330 × 690, 330 × 540, 330 × 540 cm)

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Autorské (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1936 Galéria Hugo Feigl, Praha (s Jakubom Bauernfreundom)
  • 1941 Štokholm, Malmö
  • 1945 galéria Tókanten, Kodaň
  • 1947 galérie Farba a tvar, Štokholm
  • 1948 Dom umenia, Göteborg
  • 1950 Göteborg, Štokholm
  • 1954 Printed Art Club, Philadelphia
  • 1958 Akadémia výtvarných umení, Štokholm, Dom umenia, Göteborg
  • 1959 Documenta II, Kassel, Galéria Charles Lienhard, Zürich, Spolok umelcov, Freiburg
  • 1962 Dom umelcov, Štokholm
  • 1963 Retrospektívna výstava Jakub Bauernfreund-Endre Nemes, Národná galéria, Praha
  • 2007 – 2008 Pálffyho palác, Bratislava[4]

Skupinové (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Zastúpenie v zbierkach (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Národná galéria v Prahe
  • Moravská galéria Brno
  • Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Ateneumin Taidemuseo, Helsinki
  • Nasjonalgalleriet Oslo
  • Nationalmuseum Štokholm
  • Moderna Museet Stockholm[5]
  • Göteborg Konstmuseum
  • Gallerie degli Uffizi, Florencia
  • Tel Aviv Museum
  • Israel Museum, Jeruzalem
  • Endre Nemes Múzeum, Pécs
  • Narodni muzej, Belehrad
  • Museum Bochum
  • The Brooklyn Museum, New York
  • Philadelphia Museum of Art
  • University of Liverpool

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c NEMEŠ, Andrej. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 702 – 704.
  2. ČÚZYOVÁ, Silvia. Maľba ustavičným hľadaním [online]. jewishmuseum.cz, 2013-10-11, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  3. KISS-SZEMÁN, Zsófia. Svetoznámy surrealista. [online]. nedbalka.sk, [cit. 2020-03-08]. Dostupné online.
  4. Endre NEMES - po 35 rokoch opäť na Slovensku (v spolupráci s Henkel Slovensko) – Galéria mesta Bratislavy
  5. Endre Nemes, Anxiety and craving

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]