Preskočiť na obsah

Andy Burnham

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andy Burnham
britský politik, predseda vlády Spojeného kráľovstva
Andy Burnham
59. predseda vlády Spojeného kráľovstva
Momentálne v úrade
od 20. júl 2026
PanovníkKarol III.
Predchodca Keir Starmer
Líder Labouristickej strany
Momentálne v úrade
od 16. júl 2026
Predchodca Keir Starmer
Poslanec parlamentu za Makerfield
Momentálne v úrade
od jún 2026
Bývalý starosta Veľkého Manchestru
V úrade
máj 2017 – jún 2026
Predchodca Tony Lloyd Bev Craig Nástupca
Bývalý poslanec parlamentu za Leigh
V úrade
7. jún 2001 – 3. máj 2017
Bývalý minister zdravotníctva Spojeného kráľovstva
V úrade
5. jún 2009 – 11. máj 2010
Predchodca Alan Johnson Andrew Lansley Nástupca
Bývalý minister kultúry, médií a športu Spojeného kráľovstva
V úrade
24. január 2008 – 5. jún 2009
Predchodca James Purnell Ben Bradshaw Nástupca
Bývalý státny tajomník Ministerstva financií Spojeného kráľovstva
V úrade
28. jún 2007 – 24. január 2008
Biografické údaje
Rodné menoAndrew Murray Burnham
Narodenie7. január 1970 (56 rokov)
Aintree, Lancashire, Anglicko
Politická stranaLabouristická strana (od 1984/1985)
Alma materFitzwilliam College na University of Cambridge
Profesiapolitik, bývalý novinár
Rodina
SúrodenciNick a John
Manželka
Marie-France van Heel
Deti3
Odkazy
Andy Burnham na org.uk
Spolupracuj na CommonsAndy Burnham
(multimediálne súbory)

Andrew Burnham (* 7. január 1970, Aintree, Lancashire, Spojené Kráľovstvo)[1][2] je britský politik, od 20. júla 2026 predseda vlády Spojeného kráľovstva a líder Labouristickej strany.[3][4] Predtým pôsobil ako starosta Veľkého Manchestru.[4][5]

Mladosť a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrew Burnham sa narodil 7. januára 1970 v Aintree, predmestí Liverpoolu.[1][2] Pochádza z robotníckej rodiny írskeho pôvodu a vyrastal pod silným vplyvom katolíckej výchovy.[5][6] Vyrastal v dedine Culcheth v Cheshire, kam sa rodina presťahovala po povýšení otca, keď mal rok.[7][8] Jeho otec Kenneth Roy Burnham bol telefónnym technikom a mama Eileen Mary Burnham pracovala ako recepčná u praktického lekára.[9][10]

Navštevoval St Lewis Catholic Primary School a St Aelred's Roman Catholic High School v Newton-le-Willows.[7][11] Vo veku 14 alebo 15 rokov (v roku 1984 alebo 1985) vstúpil do Labouristickej strany inšpirovaný banskými štrajkmi a televíznym seriálom Boys from the Blackstuff.[12][13] Študoval angličtinu na Fitzwilliam College na University of Cambridge, kde v roku 1991 získal titul BA.[14][15] Na univerzite spoznal svoju budúcu manželku Marie-France van Heel.[14][15]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní univerzity krátko pôsobil ako novinár. V roku 1994 sa stal parlamentným výskumníkom poslankyne Tesse Jowellovej.[16][17] Neskôr pôsobil ako správca Football Task Force a následne ako poradca ministra kultúry Chrisa Smitha.[17]

Poslanec a minister (2001 – 2017)

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách 2001 bol zvolený za poslanca za obvod Leigh.[5][4] Počas vlád Tonyho Blaira a Gordona Browna kariérne rástol zastával postupne pozície štátneho tajomníka Ministerstva financií (2007 – 2008), ministra kultúry, médií a športu (2008 – 2009) a ministra zdravotníctva (2009 – 2010).[5][4]

Po prehre Labouristickej strany v roku 2010 kandidoval na lídra strany, pričom skončil štvrtý.[18][5] Neskôr opäť kandidoval v roku 2015, pričom skončil druhý za Jeremy Corbynom.[18][5] V opozícii pôsobil ako tieňový minister zdravotníctva, školstva a vnútra.[4][19]

Starosta Veľkého Manchestru (2017 – 2026)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2017 odstúpil z parlamentu a bol zvolený za prvého priamo voleného starostu Veľkého Manchestru (63 % hlasov).[20][21] Znovuzvolený bol v rokoch 2021 a 2024.[4][21] Pod jeho vedením sa obnovila verejná kontrola autobusovej dopravy, podporoval bývanie, hospodársky rast regiónu a decentralizáciu moci (presun kompetencií vlády na regionálnu úroveň).[22] Počas pandémie COVID-19 kritizoval prísnejšie opatrenia (lockdowny) pre sever Spojeného kráľovstva.[22][5]

Návrat do parlamentu a predseda vlády (2026)

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2026 vyhral doplňujúce voľby v obvode Makerfield a vrátil sa do parlamentu.[4] Po rezignácii Keira Starmera bol 16. júla 2026 zvolený za lídra Labouristickej strany a 20. júla 2026 vymenovaný za predsedu vlády Spojeného kráľovstva.[3][4]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 sa oženil s holandskou marketérkou Marie-France van Heel, ktorú spoznal počas štúdia na University of Cambridge v roku 1989.[23] Majú tri deti – syna Jimmyho a dcéry Rosie a Annie (Anne-Marie).[14] Je celoživotným fanúšikom futbalového klubu Everton a priaznivcom indie rocku.[24]

Má dvoch bratov, staršieho Nicka a mladšieho Johna, ktorí sú učiteľmi.[25][26]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Andy Burnham. BBC News (Londýn: BBC), 2002-10-22. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. (po anglicky)
  2. 1 2 O'GRADY, Sean. Andy Burnham profile: From failed Labour leadership contender to king of the north [online]. The Independent, 2020-10-25, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 SEDDON, Paul. Key takeaways as Andy Burnham becomes PM [online]. BBC, 2026-07-20, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 The Rt Hon Andy Burnham MP [online]. GOV.UK, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. 1 2 3 4 5 6 7 LAWLESS, Jill. Who is Andy Burnham, who went from mayor to Britain's next prime minister? [online]. AP News, 2026-07-17, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ MAGUIRE, Patrick. How the Catholic church shaped Andy Burnham [online]. The Times, 2026-06-19, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. 1 2 PARTINGTON, Richard; THOMOND, Christopher; THOMOND, Richard Partington; photographs by Christopher. I grew up near Andy Burnham. This is what shaped the UK’s new PM. The Guardian (Londýn: Guardian News & Media), 2026-07-25. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. ↑ TIMAN, Joseph. Real life of Andy Burnham - who is his wife, why he supports Everton and how he became Greater Manchester mayor [online]. M.E.N Media, 2024-12-29, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Who is Andy Burnham? Labour leadership contender guide [online]. BBC News, 2015-07-28, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online.
  10. ↑ WILKINSON, Damon. Andy Burnham is Prime Minister - his incredible journey from unpaid Middleton reporter to Downing Street [online]. Manchester Evening News, 2026-07-20, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Who is Andy Burnham and what links does he have to St Helens? [online]. St Helens Star, 2026-06-22, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Andy Burnham: Who is the Greater Manchester mayor?. BBC News (Londýn: BBC), 2020-10-20. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. (po anglicky)
  13. ↑ MORTON, Becky; WHEELER, Brian. Who is Andy Burnham? Ex-Manchester mayor who wants to lead the country [online]. BBC, 2026-07-20, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. 1 2 3 MORTON, Becky; WHEELER, Brian. Who is Andy Burnham's wife, Marie-France van Heel? [online]. BBC, 2026-06-24, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. 1 2 FIETTA, Alessia. Burnham becomes first Cambridge-educated prime minister in 89 years [online]. Varsity Online, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ SYLVESTER, Rachel. How the late Tessa Jowell shaped the politics of Andy Bur... [online]. The Observer, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. 1 2 TEMPEST, Matthew; CORRESPONDENT, political. Profile: Andy Burnham. The Guardian (Londýn: Guardian News & Media), 2007-06-28. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  18. 1 2 ABBOTT, Diane. Andy Burnham: unlikely heir to the left’s leadership ambitions?. The Guardian (Londýn: Guardian News & Media), 2021-05-19. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  19. ↑ Parliamentary career for Andy Burnham [online]. UK Parliament, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ PIDD, Helen; EDITOR, Helen Pidd North of England. Andy Burnham elected mayor of Greater Manchester. The Guardian (Londýn: Guardian News & Media), 2017-05-05. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  21. 1 2 BURNELL, Paul; HORSBURGH, Lynette. Andy Burnham wins third term as mayor of Greater Manchester [online]. BBC, 2024-05-04, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. 1 2 HALLIDAY, Josh; EDITOR, Josh Halliday North of England. The Manchester years: how Burnham’s rebirth as ‘king of the north’ set him on road to No 10. The Guardian (Londýn: Guardian News & Media), 2026-07-17. Dostupné online [cit. 2026-08-20]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  23. ↑ PELL, Miranda. Who is Andy Burnham’s wife Marie-France van Heel and how long they’ve been married [online]. Manchester Evening News, 2026-07-20, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ MURRAY, Robin; MURRAY, Robin. What Andy Burnham’s Music Taste Says About Our Prime Minister In Waiting [online]. Clash Music, 2026-06-23, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ BLETCHLY, Rachael. Andy Burnham’s parents tell us why their lad is the right man to lead Labour [online]. The Mirror, 2015-08-02, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ MILMO, Cahal. Meet the Burnham brothers - Andy's beloved siblings who keep him grounded [online]. The iPaper, 2026-06-30, [cit. 2026-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andy Burnham

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andy_Burnham&oldid=8358721“