Ani

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Archaeological Site of Ani*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Ani seen from Armenia.jpg
Ani
Štát Turecko Turecko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii, iv
Identifikačné č. 1518
Región** Európa a Ázia
História zápisu
Zápis 2016  (40. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Katedrála v Ani

Ani (arménsky Անի, gr. Ἄνιον, lat. Abnicum, gruzínsky ანისი, tur. Ani) bolo staroveké arménske mesto. Pozostatky mesta sú dnes archeologickou lokalitou a leží v tureckej provincii Kars neďaleko hraníc s Arménskom.

Vďaka svojej výnimočnosti bolo v roku 2016 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Arménski kronikári Ani prvý raz uvádzajú v 5. storočí.[2] V rokoch 9611045 bolo hlavným mestom Bagratovského arménskeho kráľovstva, ktoré zahŕňalo väčšinu dnešného Arménska a východnú časť dnešného Turecka. Mesto sa rozkladalo na trojuholníkovej prirodzene chránenej planine, ktorú chráni na východnej strane údolie[3] rieky Achurjan,[4] ktorá tu tvorí hranicu medzi Tureckom a Arménskom.

Bolo nazývané "mestom 1 001 kostolov" [5] a ležalo na križovatke niekoľkých obchodných ciest. Jeho kostoly, paláce či opevnenia boli vo svojej dobe na vysokej úrovni, či už z hľadiska technického, alebo umeleckého.[6][7] V dobách najväčšej slávy tu žilo 100 000 - 200 000 obyvateľov.[8][2][9] a mesto tak súperilo s Carihradom, Bagdadomm alebo Damaskom. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté a vyplienené a postupne strácalo svoj význam. Úplne opustené bolo v 18. storočí.

Medzi najviditeľnejšie pozostatky patria:

  • Pozostatky hradieb na severnej strane mesta
  • Katedrála (Surp Asdvadzadzin) - najväčšia samostatná stavba areálu (30 metrov dlhá, 20 metrov vysoká) dokončená začiatkom 11. storočia pod dohľadom architekta Trdata. Bola sídelným kostolom patriarchátu arménskej cirkvi. Bola postavená ako bazilika s kupolou (kupola sa zrútila pri zemetrasení v roku 1319), niektoré jej architektonické prvky (vrátane objemu samotného) predznamenávajú neskoršiu gotiku.
  • Kostol Spasiteľa - údajne vznikol preto, aby chránil časť Kristovho kríža dovezeného sem z Konštantínopolu. Zachovaná je polovica stavby, keď druhá bola zničená pri búrke v 50. rokoch 20. storočia.
  • Kostol sv. Gregora (Tigran Honentz) - postavený v roku 1215. Je najlepšie zachovanou pamiatkou v Ani. Je bohato zdobený najmä v exteriéri.
  • Mešita Menüçehir Camii z konca 11. storočia, z doby nadvlády seldžuckých Turkov. Najdochovanejšou časťou je minaret.
  • Kostol sv. Juraja (Abughamrentz) - malý kostolík v tvare rotundy z konca 10. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archaeological Site of Ani. UNESCO
  2. a b GHAFADARYAN, Karo. Armenian Soviet Encyclopedia Volume I. [s.l.] : Armenian Academy of Sciences, 1974. (po arménsky)
  3. Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 72.
  4. Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 47.
  5. Hakobyan, Tadevos. (1980). Անիի Պատմություն, Հնագույն Ժամանակներից մինչև 1045 թ. [The History of Ani, from Ancient Times Until 1045], vol. I. Yerevan: Yerevan State University Press, pp. 214–217.
  6. Ani, a Disputed City Haunted by History. The Economist, June 15, 2006. Dostupné online.
  7. SIM, Steven. VirtualANI – Dedicated to the Deserted Medieval Armenian City of Ani [online]. VirtualANI, [cit. 2007-01-22]. Dostupné online.
  8. R. Panossian: The Armenians: From Kings and Priests to Merchants and Commissars. New York 2006, S. 60.
  9. Panossian 2006, str. 60.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ani

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ani na českej Wikipédii.