Anizotropia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anizotropia je vo fyzike jav, spočívajúci v tom, že fyzikálne vlastnosti látky sa menia podľa smeru, v ktorom tieto vlastnosti meriame. Opakom je izotropia.

Analogicky sa pojem používa aj pre vlastnosti v matematike (matematické atribúty), v sociológii a podobne. Ako s odborným pojmom sa s ním môžeme stretnúť v oblasti počítačovej grafiky (anizotropné filtrovanie).

Látka ako taká je na atomárnej úrovni anizotropná. Pri trochu „makroskopickejšom“ pohľade však mnohé látky možno považovať za (kvázi-)izotropné.

Typickým príkladom tzv. anizotropných látok sú kryštály s nízkou symetriou, ktoré sú ohľadom všetkých vlastností (eleasticita, štiepateľnosť, tvrdosť, tepelná vodivosť, šírenie svetla, elektrické, magnetické a optické veličiny) anizotropné. Kryštály vyššej symetrie sú naopak ohľadom niektorých vlastností anizotropné, ohľadom iných izotropné.

Svetelné žiarenie je izotropné, laser naopak anizotropný.

Tekuté látky sú za normálnych okolností opticky izotropné, ale stávajú sa anizotropnými, keď prúdia alebo keď sú v elektrickom poli (to druhé sú tekuté kryštály).