Anna Mária Orleánska
| Anna Mária Orleánska | |
| savojská vojvodkyňa | |
 | |
,_Queen_of_Sardinia.svg) | |
.jpg){kind=small} | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Orleánski |
| Panovanie | 10. apríl 1684 – 26. august 1728 |
| Predchodca | Mária Johana Savojská |
| Nástupca | Polyxena Hesensko-Rotenburská |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Anne Marie d'Orléans |
| Narodenie | 27. august 1669 Saint Cloud, Francúzsko |
| Úmrtie | 26. august 1728 (58 rokov) Villa della Regina, Piemont |
| Pochovanie | Bazilika Superga |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Filip I. Orleánsky |
| Matka | Henrietta Anna Stuartová |
| Ďalšie tituly | |
| kráľovná Sardínie | |
| 24. august 1720 – 26. august 1728 | |
| Predchodca | Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská |
| Nástupca | Polyxena Hesensko-Rotenburská |
| kráľovná Sicílie | |
| 11. apríl 1713 – 17. február 1720 | |
| Predchodca | Mária Lujza Savojská |
| Nástupca | Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská |
| Odkazy | |
 | Anna Mária Orleánska (multimediálne súbory na commons) |
Anna Mária Orleánska (franc. Anne Marie d'Orléans, * 27. august 1669 – † 26. august 1728) bola francúzska princezná z rodu Orleánskych a sobášom savojská vojvodkyňa a sicílska a sardínska kráľovná.
Narodenie a detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Anna Mária Orleánska sa narodila 27. augusta 1669 v Saint-Cloud. Narodila sa ako najmladšia z troch detí vojvodu Filipa I. Orleánskeho a jeho prvej manželky Henrietty Anny Stuartovej. Jej starí rodičia z otcovej strany boli Ľudovít XIII. a Anna Habsburská a z matkinej Karol I. a Henrietta Mária Bourbonská. Jej brat zomrel ako dvojročné dieťa a staršia sestra Mária Lujza sa sobášom so španielskym kráľom Karolom II. španielskou kráľovnou.
Pokrstená bola 8. apríla 1670 v kaplnke Palais Royal v Paríži.[1] Matku stratila o dva mesiace neskôr, 30. júna 1670, keď nemala ešte ani rok. Jej otec sa pomerne skoro, 16. novembra 1671 oženil druhýkrát, a to s Alžbetou Šarlotou Falckou, dcérou falckého kurfirsta Karola I. Ľudovíta. Nevlastná matka sa starala o Annu Máriu aj o jej staršiu sestru veľmi dojemne, ako svoje vlastné. Vďaka starostlivosti Alžbety Šarloty a francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.[2] sa dostalo Anne Márii výchovy vtedy obvyklej pre dievčatá z šľachtických rodín. Výchova zahŕňala cestovanie, výučbu jazykov, umenie, jazdu na koni, ručné práce, spev, etiketu, tanec a genealógiu. So svojou staršou sestrou tvorili nerozlučnú dvojicu a desaťročná Anna Mária niesla veľmi ťažko, keď sa v roku 1679 Mária Lujza vydala do Španielska a sestry sa museli rozlúčiť.
Manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Aby sa udržal francúzsky vplyv v talianskych štátoch, Ľudovít XIV. zariadil manželstvo 14-ročnej Anny Márie s Viktorom Amadeom II. Savojským, neskôr savojským vojvodom a kráľom Sicílie a Sardínie. Obaja boli pravnukmi francúzskeho kráľa Henricha IV. a Márie Medicejskej. Okrem toho, Viktor Amadeus bol pra-pravnuk Henricha IV. prostredníctvom Henrichovho nemanželského syna Césara de Bourbon. Ľudovít XIV. bol spojencom budúcej svokry Anny Márie, Márie Johany. Podporoval Máriu Johanu napriek tomu, že predĺžila svoje regentstvo aj po tom, čo sa jej skutočný mandát regentky skončil v roku 1680. Mária Johana sa svojej funkcie regentky vzdala až krátko pred svadbou svojho syna.[3]
.jpg)
Svadba Anny Márie a Viktora Amadea sa uskutočnila vo Versailles 10. apríla 1684, deň po podpise manželskej zmluvy. Jej budúceho manžela zastupoval Anny Márie bratranec, Ľudovít August, vojvoda z Maine. Ľudovít XIV. jej dal veno vo vyške 900 000 livrov.[4]
Vojvoda z Orleáns sprevádzal svoju dcéru až do Juvisy-sur-Orge (18 kliometrov južne od Paríža) a komtesa de Lillebonne ju sprevádzala až do Savojska. So svojim manželom Viktorom Amadeom stretla v Chambéry 6. mája, pričom sa na hrade konal sobáš. O dva dni neskôr vstúpili novomanželia do Turína.
Anna Mária porodila osem detí. Prvé dieťa, dcéru Máriu Adelu len pár mesiacov po 16. narodeninách Anny Márie. Pôrod takmer stál Annu Máriu život.[5] Mária Adela sa v roku 1697 vydala za Ľudovíta, vojvodu z Burgundska, vnuka Ľudovíta XIV. a bola matkou Ľudovíta XV.
Vojvodkyňa a kráľovná
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Po svojom príchode do Savojska sa Anna Mária dostala pod vplyv svojej profrancúzskej svokry, ktorá si na dvore v Savojsku udržala silné postavenie francúzskeho spojenca. Anna Mária bola opísaná ako poslušná a pokorná nevesta, ktorá lojálne dodržiavala želania Márie Johany.[6] Jej blízky vzťah so svokrou nebol vnímaný priaznivo jej manželom, ktorý to považoval za politickú hrozbu, keďže bol dlho proti vplyvu svojej matky v politike.[7]
Osobný vzťah medzi Annou Máriou a Viktorom Amadeom bol údajne počas prvých rokov trochu chladný, čiastočne kvôli nevere z jeho strany a jeho sklamaniu, že niekoľko rokov neporodila syna.[8] Anna Mária slúžila prvýkrát ako regentka v roku 1686 počas cesty Viktora Amadea a bolo povedané, že túto úlohu zvládla dobre napriek svojmu mladému veku.[8]
Keď Viktor Amadeus v roku 1690 prerušil svoje vzťahy s Francúzskom, Anna Mária a jej deti sprevádzali svokru, keď na protest opustili hlavné mesto.[7]
Napriek manželskému zväzku s Annou Máriou sa Viktor Amadeus pridal na protifrancúzsku stranu vo vojne o španielske dedičstvo. Anna Mária bola ním vymenovaná, aby slúžila ako regentka Savojska počas jeho neprítomnosti vo vojne a túto úlohu zvládla so zrelosťou a úsudkom.[8] V roku 1706, Turín obliehali francúzske sily pod velením nevlastného brata Anny Márie, Filipa II. Orleánskeho a španielske sily jej bratranca a zaťa Filipa V. Ona a jej synovia Viktor Amadeus a Karol Emanuel boli nútení odísť do Janova.[9]
Keď vojna v roku 1713 skončila Utrechtským mierom, Viktor Amadeus získal Sicílske kráľovstvo, ktoré bolo predtým španielskou dŕžavou. Keď Viktor Amadeus odišiel na svoju korunováciu na Sicílii, pôvodne plánoval opustiť Annu Máriu, aby v jeho neprítomnosti pôsobila ako regentka, no v obave, že bude ju bude ovládať jeho matka kvôli lojalite k nej, si to rozmyslel a vzal ju so sebou.[10] Spolu s ním bola na Sicílii korunovaná aj Anna Mária.
Po smrti svojho najstaršieho syna v roku 1715 ona aj Viktor Amadeus upadli do ťažkej depresie a opustili hlavné mesto, aby v súkromí smútili, pričom ich úradné povinnosti prevzala Mária Johana.[11] V roku 1720 si Viktor Amadeus ponechal titul kráľa, no bol nútený vymeniť Sicíliu za menej dôležitú Sardíniu. Anna Mária ako manželka savojského vojvodu využívala kráľovský palác v Turíne a rozľahlý lovecký zámok Stupinigi mimo hlavného mesta.[12]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľovná Anna Mária zomrela na zlyhanie srdca vo svojej vile 26. augusta 1728, deň pred svojimi 59. narodeninami.[13]Pochovaná je v bazilike Superga v Turíne, kde sú pochované všetky jej deti okrem Márie Adely a Márie Lujzy.
Potomstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Mária Adela (* 6. december 1685 – † 12. december 1712) ∞ 1697 Ľudovít Francúzsky (* 1682 – † 1712)
- Mária Anna (* 14. august 1687 – † 5. august 1690)
- Mária Lujza (* 17. september 1688 – † 14. február 1714) ∞ 1701 španielsky kráľ Filip V. (* 1683 – † 1746)
- mŕtvonarodená dcéra (*/† 19. júl 1691)
- mŕtvonarodený syn (*/† 9. november 1697)
- Viktor Emanuel (* 6. máj 1699 – † 22. marec 1715)
- Karol Emanuel III. (* 27. apríl 1701 – † 20. február 1773) ∞
- 1722 Anna Kristína Sulzbašská (* 1704 – † 1723)
- 1724 Polyxena Hesensko-Rotenburská (* 1706 – † 1735)
- 1737 Alžbeta Terézia Lotrinská (* 1711 – † 1741)
- Emanuel Filibert ( * 1. december 1705 – † 19. december 1705)
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Histoire généalogique et chronologique de la maison royale de France, des pairs, grands officiers de la Couronne, de la Maison du Roy et des anciens barons du royaume [online]. [Cit. 2025-04-01]. S. 188. Dostupné online.
- ↑ Nobili-Vitelleschi, s. 132
- ↑ Oresko, s. 27
- ↑ Williams, s. 17
- ↑ Williams, s. 34
- ↑ Oresko, s. 27
- ↑ a b Oresko, s. 39
- ↑ a b c Dizionario Biografico degli Italiani, vyd. 3
- ↑ Storrs, s. 3-4
- ↑ Oresko, s. 40
- ↑ Oresko, s. 41
- ↑ FRASER, Antonia. Love and Louis XIV.. [s.l.] : Anchor Books, 2006. ISBN 978-1400033744. S. 70 - 71.
- ↑ DES DIGUÈRES, Victor. Familles illustres de Normandie. Étude historique et généalogique sur les Rouxel de Médavy-Grancey, dans les armées, à la cour et dans l’Église. Paríž : Dumoulin, 1870. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ORESKO, Robert. Maria Giovanna Battista of Savoy-Nemours (1644–1724): daughter, consort, and Regent of Savoy. [s.l.] : Cambridge University Press, 2004. ISBN 0-521-81422-7.
- STORSS, Christopher. War, Diplomacy and the Rise of Savoy 1690-1720. [s.l.] : Cambridge University Press, 1999. ISBN 0521551463.
- WILLIAMS, H. Noel. A rose of Savoy; Marie Adélaïde of Savoy, duchesse de Bourgogne, mother of Louis XV. [s.l.] : [s.n.], 1909. Dostupné online.
- NOBILI-VITELLESCHI. The romance of Savoy. Victor Amadeus II and his Stuart bride. 2. vyd. Londýn : Hutchinson, 1905.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Mária Orleánska
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anne Marie d'Orléans na anglickej Wikipédii a Anna Marie Orleánská na českej Wikipédii.