Anna Zemanová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anna Zemanová
Anna Zemanová
Súčasná poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 23. marec 2016
Biografické údaje
Narodenie12. september 1959 (60 rokov)
Topoľčany, Slovensko
Politická stranaSloboda a Solidarita
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ProfesiaEkologička, poslankyňa NR SR
Národnosťslovenská
Rodina
Deti4

RNDr. Anna Zemanová (* 12. september 1959, Topoľčany) je slovenská environmentalistka a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (od 2016), kde je členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je podpredsedníčkou poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). V SaS pôsobí od roku 2009 ako tímlíderka pre životné prostredie. Je matkou štyroch detí a má dve vnúčatá. Ako folkloristka sa angažuje vo Vajnorskom okrášľovacom spolku.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodila sa 12. septembra 1959 v Topoľčanoch, kde jej rodičia v tom čase pracovali. Absolvovala tam aj prvý ročník základnej školy. Základnú školu už ukončila v Bratislave. Následne nastúpila na Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave (1974 – 1978). Vysokoškolské vzdelanie získala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončila odbor Inžinierska geológia, hydrogeológia a úžitková geofyzika. Na Katedre inžinierskej geológie pôsobila rok ako odborná asistentka. Po materskej dovolenke pracovala ako inšpektorka ochrany prírody v Obvodnom národnom výbore Bratislava V a v rokoch 1991 – 1992 ako odborná referentka v oblasti ochrany prírody na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. V rokoch 1992 – 1993 bola riaditeľkou Strediska štátnej ochrany prírody v Bratislave. Spoluzakladala mimovládne združenie Asociácia priemyslu a ochrany prírody – APOP, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka až do jej zvolenia za starostku mestskej časti Bratislava – Vajnory v roku 2002. Po ukončení volebného obdobia prijala výzvu na vytvorenie Oddelenia komunálnych úverov v Istrobanke a v činnosti špecialistky pre samosprávy pokračovala aj v nástupníckej ČSOB. Od roku 2011 pracovala ako SZČO pre viaceré súkromné spoločnosti ako manažérka pre životné prostredie a vodohospodárka.[1][2]

Politická kariéra[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1998 – 2002 pôsobila ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava - Vajnory, kde sa neskôr stala starostkou (2002 – 2006). Ako starostka prispela k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch, zaviedla tradíciu vajnorských dožiniek, pripravila úvodný projekt Malokarpatsko šúrskej cyklomagistrály, ktorá sa v neskoršom období transformovala na cyklotrasu JURAVA.

V roku 2009 bola ako historicky prvá kandidátka za stranu Sloboda a Solidarita zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Na BSK pôsobila ako členka Komisie pre životné prostredie a neskôr aj ako predsedníčka Finančnej komisie. Celkovo na BSK pôsobila dve volebné obdobia – do roku 2017. V rámci práce poslankyne BSK sa aktívne podieľala na príprave a tvorbe nového územného plánu kraja a konsolidácii finančnej situácie kraja. Zasadila sa za obnovu zatvorenej plavárne na SOŠ Na pántoch 9 v Bratislave, ako aj za využitie opustených priestorov v majetku župy pre unikátny projekt Nová cvernovka a pre projekt komunitného centra Stará jedáleň. Zasadila sa za zavedenie prelomového dotačného mechanizmu z rozpočtu kraja, v ktorom sa po prvýkrát umožnilo financovať i projekty pre životné prostredie.

Tímlíderkou a autorkou programu SaS pre životné prostredie je od roku 2009. Do strany vstúpila v roku 2012. Vo voľbách 2016 bola zvolená ako poslankyňa NR SR, kde je členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Od roku 2019 pôsobí aj ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti potom, ako bol Eugen Jurzyca z SaS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Anna Zemanová je zároveň členkou Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii za politickú stranu Sloboda a Solidarita.[3][4]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Ako riaditeľka APOP stála za revitalizáciou Vajnorských jazierŠtrkoveckého jazera v Bratislavskom Ružinove. Spolutvorila tiež projekt záchrany a obnovy vodného režimu Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

Ako geologička dlhodobo presadzuje dôslednú sanáciu Vrakunskej skládky, z ktorej unikajú toxické látky do žitného ostrova - najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe.[5]

Bojovala i za ochranu vodárenského zdroja Sihoť, kde okrem iného navrhovala zastavenie ťažby dreva, realizáciu opatrení na vodohospodárskych zariadeniach, zavedenie III. stupňa ochrany.[6]

Za stranu SaS dlhodobo presadzovala novelu zákona „zviera nie je vec“, ktorou sa zo zvieraťa stáva živý tvor, zabraňuje sa týraniu a množiteľským mafiám.[7]

V parlamente úspešne bojovala spolu s kolegom z SaS Karolom Galekom o zastavenie „biomasakra“, dotovania výroby elektrickej energie z drevnej štiepky. V zákone sa upravila definícia biomasy, považuje sa za ňu už len drevo z energetických porastov, nie zdravých stromov. Aktívne sa zasadzuje za transformáciu regiónu hornej Nitry a zastavenie dotácie výroby elektriny spaľovaním uhlia. Dlhodobo sa angažuje za zastavenie holorubov v slovenských lesoch a bojuje za účinnú ochranu prírody.[8]

Záujmy[upraviť | upraviť kód]

Príroda, lyžovanie, folklór – zakladateľka a členka správnej rady FS Vajnorský okrášľovací spolok.[9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]