Preskočiť na obsah

Anne L’Huillierová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anne L’Huillierová
atómová fyzička
L’Huillierová v roku 2012
L’Huillierová v roku 2012
Dielo
Polia pôsobnostiattosekundová fyzika
Známa vďakagenerácia vysokých harmonických frekvencií, attosekundová fyzika
Vedecké pôsobenieLundsk univerzita
Ocenenia
Wolfova cena za fyziku (2022)
Nobelova cena za fyziku (2023)
Osobné informácie
Narodenie16. august 1958 (66 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Weblu.se
Spolupracuj na CommonsAnne L’Huillierová
(multimediálne súbory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Anne Geneviève L’Huillierová (franc. Anne Geneviève L'Huillier; * 16. august 1958, Paríž, Francúzsko)[1] je francúzska fyzička.[2] L’Huillierová je profesorkou atómovej fyziky na Lundskej univerzite vo Švédsku.

Vedie skupinu attosekundovej fyziky, v ktorej študuje pohyb elektrónov v reálnom čase, pomocou ktorej možno pochopiť priebeh chemických reakcií na atómovej úrovni.[3] Jej experimentálny a teoretický výskum je považovaný za základ attochémie.[4] V roku 2003 sa jej a jej skupine podarilo prekonať svetový rekord v najkratšom laserovom pulze s dĺžkou 170 attosekúnd.[5]

L’Huillierová sa v roku 2004 stala členkou Kráľovskej švédskej akadémie vied.[2] Obdržala rôzne fyzikálne ocenenia, vrátane Wolfovej ceny za fyziku v roku 2022.[6] V roku 2023 obdržala Nobelovu cenu za fyziku za „vývoj experimentálnych metód, pomocou ktorých možno vytvoriť attosekundový pulz svetla na štúdium elektrónovej dynamiky v hmote“.[7][8]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

L’Huillierová sa narodila v Paríži v roku 1958.[2] V roku 1979 získala dva magisterské tituly, tzv. „double degree“, a to z teoretickej fyziky a matematiky.[9] Na doktorské štúdium zmenila zameranie na experimentálnu fyziku na Pierre and Marie Curie University.[10] Jej dizertačná práca bola na tému viacnásobnej viacfotónovej ionizácie v laserových poliach o vysokej intenzite. Svoj výskum robila na Commissariat à l'énergie atomique et aux énergies alternatives (CEA) pri Paríži.[11]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako post-doktorský študent pracovala L’Huillierová na Chalmers Technical University v Göteborgu vo Švédsku a na University of Southern California v Los Angeles v Spojených štátoch.[2] V roku 1986 získala permanentnú pozíciu ako výskumník na CEA Paríž-Saclay.[2]

V roku 1992 sa zúčastnila experimentu v Lunde, kde bol umiestnený jeden z prvých titánovo-zafírových pevnolátkových laserov na femtosekundové pulzy v Európe. V roku 1994 sa presťahovala do Švédska, pričom sa v roku 1995 stala vyučujúcou a o dva roky neskôr profesorkou na Lundskej univerzite.[12] Taktiež je členom správnej rady Institut d'optique vo Francúzsku.[13]

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

L’Huillierovej výskum sa týka experimentálnych i teoretických aspektov generácie vysokých harmonických frekvencií, ktoré odpovedajú extrémne krátkym svetelným pulzom v ultrafialovej oblasti trvajúcim desiatky až stovky attosekúnd. V roku 1987 L’Huillierová pozorovala, že plyny ako argón reagujú na laser tým, že sa excitujú a následne emitujú dodatočné žiarenie alebo vyššie harmonické frekvencie (tzv. overtóny), na rôznych násobkoch frekvencie lasera.[14]

V roku 1991 L’Huillierová, v spolupráci s Kennethom Schaferom a Kennethom Kulanderom, ukázala numerické simulácie časovo závislej Schrödingerovej rovnice, aby pochopili generáciu vyšších harmonických frekvencií. Najprv predikovali tvar spektra vyšších harmonických frekvencií a podmienky fázovej synchronizácie.[15] V roku 1994 spolu s Maciejom Lewensteinom a Paulom Corkumom ukázali celú kvantovú teóriu generácie vyšších harmonických frekvencií.[15]

L’Huillierová používa attosekundové zdroje (lasery) na štúdium ultrarýchlej dynamiky elektrónov v atómových a molekulových systémoch.[2] V roku 2003 jej sekupina prekonala svetový rekord na najkratší laserový pulz, ktorý trval 170 attosekúnd.[5] Tieto zdroje sú považované za najrýchlejšie „kamery“ na svete a využívajú extrémne krátke pulzy svetla na meranie elektrónv, ich pohybu či zmien ich energie.[14][16] L’Huillierovej metódy štúdia a manipulovania elektrónov pomocou svetla položili základy attochémie, nakoľko umožňujú študovať elektrónové procesy počas chemických reakcií.[14]

V roku 2010 poukázal experiment, ktorý viedol Ferenc Krausz na Inštitúte Maxa Plancka pre kvantovú optiku, na nezrovnalosti medzi teóriou a experimentálnymi výsledkami oneskorenia fotoemisie v atómoch neónu. L’Huillierovej skupina v Lunde našla riešnie tohto problému v roku 2017, kedy experimentálne odhallili príspevok radiatívneho Augerovho efektu. Korekciou tohto efektu dospela L’Huillierovej skupina k skvelému súhlasu experimentu s teóriou.[15]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

L’Huillierová bola v Nobelovom výbore pre fyziku v rokoch 2007 až 2015[9] a od roku 2004 je členkou Kráľovskej švédskej akadémie vied.[17]

V roku 2022 obdržala Wolfovu cenu za fyziku spolu s Ferencom Krauszom a Paulom Corkumom.[6] V tom istom roku obdržala francúzsky rad čestnej légie.[18]

V roku 2023 získala L’Huillierová Nobelovu cenu za fyziku spolu s Ferencom Krauszom a Pierrom Agostinim za „vývoj experimentálnych metód, pomocou ktorých možno vytvoriť attosekundový pulz svetla na štúdium elektrónovej dynamiky v hmote“.[7][8]

V novembri 2023 dostala titul doctor honoris causa z Univerzity Paris-Saclay.[13] V marci 2024 dostala titul doctor honoris causa z Univerzity v Bordeaux[19] a v máji z Universidade do Porto.[20]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

L’Huillierová je vydaná za Claesa-Görana Wahlströma, ktorý je taktiež profesorom na Lundskej univerzite.[21][22] Majú dve deti.[23][24]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ The Nobel Prize in Physics 2023 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f Anne L'Huillier [online]. . Dostupné online.
  3. ↑ Carl Zeiss Research Award [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-02-19 z originálu. (po anglicky)
  4. ↑ Nobel Prize in Physics Awarded to 3 Scientists for Illuminating How Electrons Move. The New York Times, 3 October 2023. Dostupné online.
  5. ↑ a b Fysik i Lund: i tid och rum. Lund : Fysiska institutionen i samarbete med Gidlunds förlag, 2016. ISBN 9789178449729. S. 371, 374. (po švédsky)
  6. ↑ a b Anne L'Huillier [online]. 2022-02-08, [cit. 2025-03-18]. Dostupné online. Archivované 2022-02-08 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ a b Nobelovu cenu za fyziku získali Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillierová [online]. VEDA NA DOSAH, 2023-10-03, [cit. 2025-03-18]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Nobel prize in physics awarded to three scientists for work on electrons. The Guardian (London, United Kingdom), 3 October 2023. Dostupné online [cit. 2023-10-03]. ISSN 0261-3077.
  9. ↑ a b Prof. Anne L'huillier – AcademiaNet [online]. [Cit. 2025-03-18]. Dostupné online. Archivované 2019-08-09 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ Anne L'Huillier [online]. [Cit. 2025-03-18]. Dostupné online. Archivované 2022-02-08 z originálu.
  11. ↑ UPMC, Université Pierre et Marie Curie -. Anne L'Huillier [online]. 12 December 2013, [cit. 2017-04-29]. Dostupné online.
  12. ↑ Anne L'Huillier [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ a b Anne L'Huillier awarded a Doctor Honoris Causa from Université Paris-Saclay [online]. 2023-11-08. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b c Physicists Who Explored Tiny Glimpses of Time Win Nobel Prize. Quanta magazine, October 3, 2023. Dostupné online.
  15. ↑ a b c THE NOBEL COMMITTEE FOR PHYSICS. Scientific Background to the Nobel Prize in Physics 2023. The Royal Swedish Academy of Sciences, 3 October 2023. Dostupné online.
  16. ↑ Nobel physics prize goes to trio who lit up secrets of the atom. Reuters, 3 October 2023. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Nya ledamöter [online]. 19 April 2004. Dostupné online.
  18. ↑ Décret du 29 décembre 2022 portant promotion et nomination dans l'ordre national de la Légion d'honneur [online]. 2023-01-01, [cit. 2025-03-18]. Dostupné online.
  19. ↑ Anne L'Huillier (Lund University) [online]. 2024-03-29. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ SILVA, Renata. Anne L'Huillier será a próxima Doutora Honoris Causa da U.Porto [online]. 2024-05-24. Dostupné online. (po portugalsky)
  21. ↑ SVANBERG, Sune. How we hired 2023 Nobel laureate Anne L'Huillier – and why we knew she was destined for greatness [online]. 2023-10-04. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Glädjekaos runt L'Huillier: "Kan inte komma i närheten" [online]. 3 October 2023, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online. (Swedish)
  23. ↑ Anne L'Huillier awarded Nobel Prize in Physics [online]. 4 October 2023. Dostupné online.
  24. ↑ L'HUILLIER, Anne. The Nobel Prize in Physics 2023 [online]. 28 June 2024. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anne L'Huillier na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anne_L’Huillierová&oldid=8011418“