Anneliese Michelová

Anneliese Michelová (* 21. september 1952, Leiblfing, Nemecko  – † 1. júl 1976, Klingenberg am Main, Nemecko) bola nemecká katolíčka, ktorej úmrtie vzbudilo pozornosť, pretože na nej predtým vykonali dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký exorcizmus. Po jej smrti ich spolu s jej rodičmi obvinili zo zabitia z nedbanlivosti.

Anneliese sa narodila ako druhorodená dcéra, ako dieťa bola veľmi chorľavá. V roku 1965 nastúpila na gymnázium v Aschaffenburgu. Pred 16. narodeninami v školskej lavici omdlela. Pripisovala to vyčerpaniu z učenia. Po polnoci sa však prebudila, nemohla sa pohnúť, cítila tlak na bruchu a pomočila sa. V auguste 1969 sa to zopakovalo. Podľa jej mladšej sestry Roswithy sa často sťažovala na bolesti v krku, až jej vybrali krčné mandle.Nasledovali zápal pohrudnice a pľúc a k tomu tuberkulóza. Z nemocnice v Aschaffenburgu ju 28. februára 1970 odviezli do sanatória v Mittelbergu. Bolel ju hrudník, modlitba k Panne Márii nepomáhala. Začiatkom júna mala zasa spánkovú paralýzu a pomočila sa. Bezvládnu ju prezliekli a zaspala. Keď sa o niekoľko dní modlila Ruženec, zažila celotelovú slasť. Cítila sa ako zvon zvoniaci chválu Matky Božej. Onedlho sa pri modlitbe na obzore zjavila škľabiaca sa tvár. Koncom augusta ju pustili domov. Pre chorobu vymeškala ročník. Vyhýbala sa priateľom, rozprávala len o náboženských témach. Mala priemerný prospech, trápili ju krátke straty vedomia, sprevádzané depresiou. V júni 1972 prekonala ďalší ťažký záchvat. Okolo seba občas cítila odporný zápach a prenasledovali ju rohaté tváre. Na jar 1973 začala počuť klopanie na dvere izby. Počula aj hlasy tvrdiace, že je prekliata a skončí v pekle. Matka ju prichytila ako uprene hľadí na Pannu Máriu, no akoby mala na tvári masku a bola plná nenávisti. Oči jej sčernali na uhoľ, ruky mala skrútené ako drápy.

Na výlete na cirkvou neuznané pútnické miesto San Damiano pri Assisi so zázračnou studňou nedokázala vkročiť do svätyne, pôda ju pálila v nohách. Odvrátila zrak od obrazu Krista v kaplnke, aj svetlo vyžarujúce z obrázkov svätcov jej bolo prisilné. Nenapila sa ani vody zo studne, vraj je horúca. Otec jej kúpil medailónik, no odmietla ho nosiť, lebo ju dusil. Cestou späť v autobuse šírila silný zápach pripomínajúci výkaly a spáleninu. Lekár jej k Dilantinu pridal otupujúce kvapky Aolept na liečbu neurotických vývinových porúch. K inému doktorovi už nechcela ísť. O Anneliese sa začal zaujímať duchovný Karl Roth a v septembri 1973 zapojil aj kolegu Ernsta Antona Alta. Ten videl ako jej potemneli oči a akoby sa za ňou mihol tieň. Modlitby kňazov jej uľavili, no neustalo to. Zapísala sa na pedagogiku vo Würzburgu. Užívala lieky, s Altom sa stretávala obtýždeň, no škľabiace sa tváre ju prenasledovali a upadala do čoraz ťažších depresí. Nový doktor Lenner ju považoval za neurotičku a poslal ju na kontrolu na neurologickú kliniku. Jej EEG vyhodnotila riaditeľka kliniky doktorka Schleipová ako epileptické vzorce. Odporučila vysadiť Dilantin a nasadila silnejší Tegretal. Anneliese zmenu privítala, začala hrať tenis a na klavír. Odporné pachy cítila už celá rodina. Od marca sa modlila len s veľkým úsilím, na jar sa sťažovala na silnú bolesť čela. Mala spomalené reflexy, bola unavená, pocítila ochrnutie polovice tela. S priateľom sa viackrát vybrala znova do San Damiana. Na internáte si našla nové kamarátky. Založili modlitebné trio, diskutovali a vymieňali si náboženské knihy. Staré kamarátky desila rečami o blížiacom sa konci sveta. Podľa nej mal skončiť v ohni. Tí, ktorí zavrú dvere a okná a neprestajne sa budú modliť, mail dosiahnuť spásu. Vadili jej modlitby spolužiačok, mala averziu voči náboženským predmetom. Ruženec hodila do kúta. V lete 1975 začala mať problémy s chôdzou, pred spolužiačkou sa diabolsky škerila. Nepomáhali ani modlitby Alta, skôr ju rozrušovali. Kričala a plakala, niekedy sa nemohla pohnúť. V júli po ňu prišli rodičia. Na duchovného Rotha kričala, aby vypadol a roztrhla ruženec. Rodičia ho zasa prosili, aby zariadil exorcizmus. Biskup Josef Stangl konečne vyhovel.

Náhrobný kameň Anneliese Michelovej

Pri odriekaní malého exorcizmu prosila, aby prestali. Kričala ako divoká koza, behala hore-dole po schodoch, hádzala sa na kolená, nejedla a tvár tlačila na podlahu. Váľala sa v uhoľnom prachu, pchala hlavu do záchodovej misy. Pobehovala nahá. Jedla hmyz, oblizovala svoj moč z podlahy, cucala pomočené nohavičky. Udierala príbuzných, rozbila krucifix. Občas zahliadla, ako sa niekde mihol malý tieň a naokolo sa rojili muchy, ktoré videli aj príbuzní. Keď sa jej zjavila Panna Mária a spýtala sa jej, či by bola ochotná podstúpiť obetu, „vďaka ktorej bude mnoho duší zachránených“, súhlasila. Veľký exorcizmus robili podľa Rímskeho rituálu z roku 1614. Sprvu sa predstavili démoni Lucifer, Judáš, Kain, Hitler, Nero a vraždiaci mních Fleischmann. Istý čas sa zdalo, že sa exorcizmus podaril, potom sa dievčaťa zmocnili noví, zamĺknutí démoni. Z ich kriku zo 7. júna 1976 mrazilo pri srdci. Jej utrpenie interpretoval okrem rodiny aj Alt ako prípad tzv. zástupného pokánia, keď jednotlivec vykupuje hriechy iných. Mala do krvi odretý nos a rany na kolenách. Pri exorcizme na ne stále padala. Dňa 18. júna sa o exorcizmus pokúsila samotná jej matka Anna, nakoniec Anneliese zaspala. Večer sa upokojila a vyrazila na omšu, ale o chvíľu z kostola odišla, pretože ju napínalo na vracanie. Podľa jej predpovede malo prísť v júli vykúpenie. Dňa 30. júna 1976 počas exorcizmu požiadala o rozhrešenie. Hneď ho dostala. Po polnoci 1. júla sa Anneliese začala zmietať, jej otec démonom prikázal v mene Otca opustiť jej telo, lebo už bol júl. Nato sa otočila na pravý bok a zaspala. Keď okolo siedmej prišiel do jej izby, nehybne ležala na posteli. Myslel si, že ešte spí a tak odišiel na stavenisko. O ôsmej mu volala manželka, že Anneliese umrela.

Po príbehu siahli aj filmári. Američania natočili V moci diabla (po anglicky Exorcism of Emily Rose) a o rok neskôr Nemci prišli s filmom Rekviem, ktorý získal množstvo ocenení. Herečka Sandra Hüllerová získala Strieborného medveďa za ženský herecký výkon na Berlinale a Bavarian Film Award pre najlepšiu mladú herečku.

Literatúra

• Goodman, Felicitas D. (1988). How about Demons?: Possession and Exorcism in the Modern World. Indianapolis: Indiana University Press. ISBN 0-253-32856-X.
• Cries of a Woman Possessed : German Court Hears Tapes in Exorcism Death Trial, by Michael Getler, in The Washington Post (April 21, 1978).
• The Exorcism of Emily Rose; a 2005 film based on the events, but Americanized and the names of everyone involved were changed, especially Anneliese, now Emily Rose.
• What in God's Name, Eric T. Hansen, Washington Post, Sept. 2005
• Langue française : "La vérité sur l'exorcisme d'Anneliese Michel" par Felicitas D. Goodman. France 1994.

Externé odkazy

• Článok o exorcizme