Annie Ernauxová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Annie Ernauxová
francúzska spisovateľka
Annie Ernauxová
Narodenie1. september 1940 (82 rokov)
Lillebonne, Normandia, Francúzsko
Alma materUniversité de Rouen-Normandie
Université de Bordeaux
Odkazy
Webstránkaannie-ernaux.org
CommonsSpolupracuj na Commons Annie Ernauxová

Annie Ernauxová[1][2] (franc. Annie Ernaux; * 1. september 1940, Lillebonne, Francúzsko)[3] je francúzska spisovateľka. Známa je svojimi autobiografickými knihami, ktorých vydala dve desiatky.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v obci Lillebonne v Hornej Normandii.[3] Jej rodičia vlastnili kaviareň spojenú s obchodom s potravinami.[5] Vyrastala v mestečku Yvetot.[6] V roku 1958 vo veku 18 rokov odišla z domu na leto, aby pracovala v detskom prázdninovom tábore. Stretla sa tam po prvý raz bližšie s rovesníkmi a prežila svoju prvú sexuálnu skúsenosť. Na základe nej neskôr napísala román Mémoire de fille.[7] Učiteľstvo a modernú literatúru študovala na univerzitách v Rouene a Bordeaux, získala titul (agrégée) oprávňujúci vyučovať francúzsku literatúru na univerzite.[5] Svoj prvý román vydala v roku 1974.[4] V tom čase pracovala ako stredoškolská učiteľka a mala dve deti.[8] Román mal názov Les Armoires vides (Prázdne skrine) a tematizoval detstvo príslušníčky robotníckej triedy a nelegálny potrat, ktorý podstúpila.[5] V roku 1977 sa s rodinou presťahovala do Cergy, mesta v parížskom regióne.[7] V období 1977 až 2000 pracovala a učila na Centre national d’enseignement à distance (CNED).[6] Na začiatku 80. rokov sa rozviedla a v roku 2000 odišla z učiteľského postu, aby sa naplno venovala písaniu.[8] Bývať zostala v Cergy.[7]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Debut Les armoires vide bol publikovaný v roku 1974, v angličtine pod názvom Cleaned Out v roku 1990.[6] Píše o témach, ktorým sa francúzski autori a autorky „skôr vyhýbali“.[5] Predseda komisie pre Nobelove ceny za literatúru Anders Olsson povedal, že Ernauxová samu seba nevníma ako autorku beletrie, ale opisuje sa ako „etnologička seba samej“.[4] Podľa Denisy Ballovej „Jej písanie [...] balansuje medzi literatúrou, sociológiou a históriou.“[5] V roku 2008 vydala knihu Les Années, ktorej anglický preklad bol neskôr nominovaný na Bookerovu cenu.[5] Svoj zatiaľ posledný román Jeune homme vydala v roku 2022.[5]

Vydavateľ Jacques Testard ju považuje za veľmi dôležitú feministickú autorku, podľa neho bola Ernauxová ovplyvnená francúzskou autorkou Simone de Beauvoir, predchodcom bol aj Marcel Proust.[6]

Ernauxová bola tiež autorkou a režisérkou dokumentárneho filmu Les années Super-8.[9]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

(výber)

  • 1974Les Armoires vides (Prázdne skrine), debut
  • 1997Je ne suis pas sortie de ma nuit (Zostávam v temnote)[5]
  • 2008Les Années (Roky), kniha je považovaná za „ikonické dielo francúzskej memoárovej prózy“[10]
  • 2016Mémoire de fille (Spomienky dievčaťa), o prvej noci s mužom
  • 2022Jeune homme (Mladý muž)

V slovenskom preklade[upraviť | upraviť zdroj]

  • knižné
    • ERNAUX, Annie. Miesto medzi ľuďmi. Žena. Preklad Katarína Kenížová-Bednárová. 1. vyd. Bratislava : Causa editio, 1994. 134 s. ISBN 80-85533-08-1.
    • ERNAUX, Annie. Roky. Preklad Mária Michalková Rovná. 1. vyd. V Bratislave : Inaque, 2021. 204 s. ISBN 978-80-8207-105-7.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Román La Place (Miesto, 1983) bol ocenený v roku 1984 Prix Renaudot.
  • Román Les Années získal v roku 2008 francúzske ceny Prix Marguerite Duras a Prix François-Mauriac a v roku 2019 sa anglický preklad dostal do výberu Bookerovej ceny.
  • 6. októbra 2022 komisia oznámila, že Annie Ernauxová získala Nobelovu cenu za literatúru.[4] Získala ju za „odvahu a klinickú precíznosť, s ktorou odkrýva korene, odcudzenia a kolektívne ovplyvňovania osobnej pamäti“.[5] Stala sa prvou Francúzskou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. francúzska literatúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 558. ; Ernauxová, Annie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 152.
  2. VANTUCH, Anton, et al. Dejiny francúzskej literatúry. Vyd. 1. Bratislava : Causa editio, 1994. 451 s. (Litteraria.) ISBN 80-85533-14-6. S. 316 – 318.
  3. a b Annie Ernaux [online]. nobelprize.org, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  4. a b c d RTVS, ČTK. Nobelovu cenu za literatúru získala Annie Ernauxová [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-06, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i BALLOVÁ, Denisa. Kto je francúzska spisovateľka a nobelistka Annie Ernaux. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1339-844X.
  6. a b c d SHAFFI, Sarah. Annie Ernaux wins the 2022 Nobel prize in literature. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-10-06. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 0261-3077.
  7. a b c Page Header [online]. annie-ernaux.org, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  8. a b c BUSHBY, Helen; YOUNGS, Ian. Annie Ernaux: 'Uncompromising' French author wins Nobel Literature Prize [online]. BBC, 2022-10-06, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  9. Annie Ernaux [online]. Internet Movie Database, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online. (anglicky)
  10. O preklade knihy Roky nobelistky Annie Ernaux [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-07, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]