Rožteky
| Rožteky | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Anthocerotophyta | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rožteky (lat. Anthocerotophyta) sú pravdepodobne najstaršie a najprimitívnejšie oddelenie suchozemských rastlín, ktoré priamo nadväzuje na riasových predkov. Patria do vývojovej vetvy machorasty.
Pôvodne bol tento taxón považovaný za triedu, alebo bol zaradený k pečeňovkám. V každej bunke (okrem jediného tropického rodu Megaceros) je prítomný len jeden chloroplast s jediným pyrenoidom, podobne ako u rias. Ich telom je stielka. Rovnako ako u ostatných machorastov sa v ich životnom cykle striedajú pohlavná generácia (gametofyt) s nepohlavnou generáciou (sporofyt). Tento cyklus nazývame rodozmena. Samčie pohlavné orgány gametangiá vznikajú exogénne a potom sa vnárajú do stielky. Samičie zase vznikajú endogénne. Celkovo je známych viac ako 100 druhov v 6 (prípadne až 12) rodoch a sú rozšírené po celom svete.
Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]
Majú lupeňovitú alebo ružicovitú stielku podobnú stielkam niektorých pečeňoviek. Prvoklík je u nich silne redukovaný. Na spodnej, resp. vrchnej strane gametoforu sa môžu nachádzať primitívne prieduchy. Gametofor niekedy obsahuje dutinky, ktoré sú vyplnené slizom a vo vnútri ktorých sa nahcádzajú sinice rodu Nostoc.
Pohlavná generácia (sporofyt) má stielku tvorenú nohou a výtrusnicou. V mladosti je sporofyt chránený obalom, ktorý vzniká na gametofore. Rastom sa tento obal postupne trhá a na báze zostáva ako valcovitá štruktúra. Vo vnútri výtrusnice sa nachádza stredový stĺpik (columela), vzácnejšie je redukovaný alebo úplne chýba. Stena výstrusnice obsahuje asimilačné pletivo, takže je schopná fotosyntézy a sporofyt je tak do určitej miery nezávislý od gametofytu. Niekedy sa na stene výtrusnice nachádzajú aj pravé prieduchy.
Výtrusnica dozrieva postupne a po dozretí obyčajne puká na dve chlopne.
