Antimikrobiálna rezistencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Baktérie na ľavej miske boli všetky zničené rôznymi antibiotikami z bielych krúžkov. Iné baktérie, na pravej strane, sú však rezistentné voči 4 rôznym antibiotikám.[1]

Antimikrobiálna rezistencia je označenie schopnosti mikroorganizmov prežiť pôsobenie antimikrobiálnych prostriedkov. Zahŕňa aj pojem antibiotická rezistencia, ktorý sa vzťahuje na baktérie a antibiotiká.[2]

Mechanizmus vzniku a fungovania[upraviť | upraviť kód]

Schéma objavenia sa antimikrobiálnej rezistencie – rôzne baktérie v najvyššom riadku boli vystavené antimikrobiálnej látke, prežili len tie, ktoré boli voči nej najviac odolné (tmavočervené v strednom riadku), a len tie sa následne mohli rozmnožiť, čiže prudko vzrástol typ baktérií rezistentných na antimikrobiálnu látku

Vyvinutie sulfónamidov a antibiotík znamenal významný úspech lekárskej vedy, ktorá nimi dokázala zachrániť životy pred chorobami, ktoré zabíjali ľudí tisícročia. Avšak počiatočné nadšenie pomerne rýchlo vystriedalo rozčarovanie, pretože viaceré mikroorganizmy prestávali na túto liečbu reagovať. Predpokladalo sa, že ide o darwinovské - evolučné prispôsobenie baktérií, ale rýchlosť s akou táto rezistencia vznikla a šírila sa znamenala, že nejde iba o relevantný príklad pre „klasický“ evolučný scenár „cyklus mutácia-selekcia“ za vzniku úplne novátorskej schopnosti (hoci sa tak veľa rokov predkladal aj v odbornej literatúre), ale aj o "obyčajný" prípad kolísania početnosti určitej, lenže už pôvodnej, výhodnejšej variácie organizmu v populácii. V súčasnosti sú nám známe tri spôsoby objavenia sa rysu odolnosti mikroogranizmov na útočné prostriedky:

  • najčastejší - existenciou už odolných mikróbov a ich neskorším prudkým rozšírením po zániku neodolných (prírodný výber)
  • získaním rezistencie od už odolných iných mikroorganizmov horizontálnym prenosom genetickej informácie
  • vlastnou mutáciou

V roku 1952 štúdia dokázala, že baktérie rezistentné voči penicilínu existovali už v období pred jeho používaním v liečbe.[chýba zdroj] Rezistentné baktérie boli tiež objavené už v pôde pochádzajúcej približne z roku 1689. Rezistenciu si môžu mikroorganizmy odovzdávať niekoľkými spôsobmi a tak ju môžu získať aj tie, ktoré ju nikdy nemali a ani neboli v styku s antibiotikami. Najčastejšie sú: transformácia, transdukcia, konjugácia.[3][4]

Neúčinnosť napríklad antibiotík je spôsobená následným správaním baktérií:

  • menia antibiotikum
  • majú zmenenú štruktúru a antibiotikum sa už nemá akým spôsobom na ne naviazať
  • používajú iné metabolické procesy a antibiotikum už do nich nezasahuje
  • neprepúšťajú alebo vylučujú antibiotikum zo svojho vnútra[5][6]

Všetky typy mikroorganizmov vykazujú schopnosť získať rezistenciu a niektoré sú dokonca rezistentné voči veľkému počtu antimikrobiálnych látok. V súčasnosti sú preto na vzostupe rôzne zápalové ochorenia, napr. pooperačná sepsa; a aj tie, ktoré sa považovali za už „vyriešené“, napríklad tuberkulóza, kvapavka a iné.[7]

Príčiny a taktiky riešenia[upraviť | upraviť kód]

Obrázok znázorňuje porovnanie úmrtnosti na antimikrobiálnu rezistenciu s inými najčastejšími príčinami (rakovina, autonehody, cukrovka...) v súčasnosti a v roku 2050

Za hlavnú príčinu tohto javu sa považuje „nadužívanie“ antibiotík a antimikrobiálnych prostriedkov a aj ich nesprávne používanie. Bývajú napríklad predpisované aj v nepotrebných terapiách ( napríklad na vírusové ochorenia), nebýva úplne využívaná celá dávka pacientom a potom zostane časť baktérií v pacientovom organizme, ich podávanie zvyšuje rast kŕmených živočíchov a slúži ako „prevencia“ ich zdravia a pod.

Rezistentné mikroorganizmy sa šíria v prírode a túto rezistenciu potenciálne prenášajú navzájom medzi jednotlivými druhmi či kmeňmi. Tie potom nereagujú na liečbu bývalými prostriedkami.

Vývoj nových antimikrobiálnych prostriedkov je pomalý a drahý, pričom nie je tak ziskový v porovnaní s prípravkami predpisovanými na chronické choroby. Zvýšenie dávky antibiotík síce zvyšuje účinok liečby (napríklad pri kandidóze),[8] ale za cenu často vážnych vedľajších účinkov alebo finančných nákladov. Preto sa začínajú presadzovať alternatívne spôsoby prevencie a liečby alebo aj zvýšené karanténne opatrenia v nemocniciach. Veľmi účinné a pritom jednoduché opatrenia sú: antibiotiká používať len po predpísaní lekárom, neukončiť ich užívanie skôr ako je predpísané, a to aj aj v prípade zlepšenia zdravotného stavu, predchádzať infekcii (pravidelné a kontrolované umývanie rúk v zdravotníckych zariadeniach), používanie vhodných antibiotik (podľa citlivosti) a podobne.[9][10]

Spoločnosť[upraviť | upraviť kód]

Svetová výstraha v roku 2014 znela: „táto vážna hrozba už nie je predpoveď, ale odohráva sa v tomto čase, na celom svete a môže dopadnúť na hocikoho, v akomkoľvek veku a krajine.“[11]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kirby-Bauer Disk Diffusion Susceptibility Test Protocol, Jan Hudzicki, ASM http://www.microbelibrary.org/component/resource/laboratory-test/3189-kirby-bauer-disk-diffusion-susceptibility-test-protocol
  2. "Antimicrobial resistance Fact sheet N°194". who.int. April 2014 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs194/en/
  3. Ochiai, K.; Yamanaka, T; Kimura, K; Sawada, O (1959). "Inheritance of drug resistance (and its transfer) between Shigella strains and Between Shigella and E.coli strains". Hihon Iji Shimpor (in Japanese). 34: 1861.
  4. "What is Drug Resistance?". www.niaid.nih.gov https://www.niaid.nih.gov/topics/antimicrobialResistance/Understanding/Pages/drugResistanceDefinition.aspx
  5. [Criswell, Daniel. "The "Evolution" of Antibiotic Resistance." Institute for Creation Research. N.p., 2004.
  6. Li XZ, Nikaido H (2009). "Efflux-Mediated Drug Resistance in Bacteria: an Update". Drugs. 69 (12): 1555–623. doi:10.2165/11317030-000000000-00000. PMC 2847397. PMID 19678712 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19678712
  7. "Biggest Threats - Antibiotic/Antimicrobial Resistance - CDC". www.cdc.gov. http://www.cdc.gov/drugresistance/biggest_threats.html
  8. "Biggest Threats - Antibiotic/Antimicrobial Resistance - CDC". www.cdc.gov. http://www.cdc.gov/drugresistance/biggest_threats.html
  9. Gever, John (2011-02-04). "Pfizer Moves May Dim Prospect for New Antibiotics". MedPage Today.
  10. "WHO's first global report on antibiotic resistance reveals serious, worldwide threat to public health" http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/amr-report/en/
  11. "WHO's first global report on antibiotic resistance reveals serious, worldwide threat to public health" http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/amr-report/en/

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Soulsby EJ (2005). "Resistance to antimicrobials in humans and animals: Overusing antibiotics is not the only cause and reducing use is not the only solution". British Medical Journal. 331 (7527): 1219–20. doi:10.1136/bmj.331.7527.1219. PMC 1289307. PMID 16308360. [1]
  • Arias CA, Murray BE (2009). "Antibiotic-Resistant Bugs in the 21st Century — A Clinical Super-Challenge". New England Journal of Medicine. 360 (5): 439–443. doi:10.1056/NEJMp0804651. PMID 19179312 [2]
  • Animácia antibiotickej rezistencie [3]