Anton Facuna
| Anton Facuna | |
| rómsky aktivista, účastník SNP | |
| Narodenie | 1. február 1920 Horné Jaseno, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 10. október 1980 (60 rokov) Bratislava, ČSSR |
Anton Facuna (* 1. február 1920, Horné Jaseno – † 10. október 1980, Bratislava)[1] bol príslušník Slovenskej armády a účastník Slovenského národného povstania rómskej národnosti. Po vojne pôsobil v stavebníctve a bol spoluzakladateľom a predsedom prvého Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku.[2]
Vojenská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Pred tým ako bol povolaný na vojenčinu bol Anton Facuna šofér a príležitostný robotník. Prvého októbra 1941 nastúpil do Slovenskej armády ako 21 ročný. Najskôr slúžil v Ružomberskom delostreleckom pluku s ktorým bojoval na Východnom fronte proti sovietskej Červenej armáde. V roku 1943 bol pridelený k technickej brigáde do Talianska. Tam sa neskôr pridal k partizánskej skupine Rinoldo v oblasti Perugie. V apríli roku 1944 sa Anton Facuna prihlásil na Československú misiu v Ríme a o dva mesiace neskôr bol vymenovaný desiatnikom americkej Kancelárie strategických služieb (angl. Office of Strategic Services) za dôstojníka. Antona Facuna pôsobil ako tlmočník, sprievodca a spravodajsky pomocník v skupine Day. Taktiež dostal krycie meno „Anton Novák” a legitimáciou mŕtveho letca. Anton Facuna bol viackrát vyslaný medzi Nemcov získať informácie o pohybe vojsk v Hronskom sv. Kríži, v Budči a vo Zvolene.[3][4]
Misia vo Zvolenskej Slatine[upraviť | upraviť zdroj]
Anton Facuna bol vyslaný kapitánom Edwardom V. Branskim na misiu do Zvolenskej Slatiny, ktorá bola obsadená nemeckými vojskami. Počas tohto obdobia bola na jeho hlavu vypísaná finančná odmena. Jeho úkrytom sa stala evanjelická fara pod vedením farára Zváru. Neskôr sa k nemu pridali dvaja príslušníci skupiny Day, Baranski a Daniel Pavleticha. Počas Vianoc bola rodina farára Zváru zatknutá Gestapom, vďaka čomu bol úkryt Antona Facunu prezradený. Napriek tomu, že Viera Zvárová ich stihla varovať, Anton Facuna bol jediný, ktorému sa podarilo ujsť. Nemci zajali vojakov Baranského a Daniela Pavleticha a poslali ich do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení aj s ďalšími britskými a americkými vojenskými väzňami.[3]
Život po vojne[upraviť | upraviť zdroj]
Po skončení vojny nie sú žiadne zmienky o Antonovi Facunovi až do roku 1957. V tomto roku už býval v Bratislave a pracoval ako zememerač pri hospodársko-technických úpravách pozemkov. Za jeho pôsobenie v povstaní mu bola udelená československá medaila. V roku 1957 poslal Anton Facuna sprievodný list k návrhu na zriadenie Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov). Tento návrh bol odoslaný ústrednému výboru KSČ a vláde ČSR. V rámci Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov) pracoval Anton Facuna na slovensko-rómskom slovníku. Taktiež pracoval na kompletizácii histórie Rómov, „aby prispel k povzneseniu tejto národnosti“. Cieľom tejto organizácie malo byť zvýšenie vzdelanostnej úrovne Rómov. Návrh na založenie Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov) bol však zamietnutý stranou KSČ, z dôvodu „nevyhovujúcich” stanov. V rovnakom čase však pripravovala KSČ tvrdý asimilačný program v ktorom umelo vysťahovali, odsúvali a rozmiestňovali Rómov na miestach kde bývali vo zvýšených koncentráciách. V tomto období sa KSČ snažilo zmobilizovať „pozvoľnejších“ Rómskych aktivistov a získať ich do svojich úradov štátnej správy. Ostatní Rómovia, ktorí bojovali za uznanie samostatnej Rómskej národnosti boli označení KSČ za nacionalistov. Aj Anton Facuna bol v tomto duchu označený za nacionalistu.[3]
Krátko pred normalizáciou bol Anton Facuna predseda Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. V rámci jeho pôsobnosti chystal kurzy pre negramotných Rómov a prípravnú školu pre Rómske deti, ktoré mali nastúpiť do základnej školy. Taktiež bol riaditeľom podniku Butiker (pracuj) kde zoskupoval zástupcov tradičných Rómskych remesiel. Podnik Butiker bol neskôr zrušený. Podľa českej historičky a romistky Mileny Hübschmannovej zlikvidovali Butiker kvôli novelizácií zákona o menšinách z roku 1972 v ktorej bola rómska menšina vynechaná.[3]
V roku 1978 pracoval Anton Facuna na príprave materiálov pre medzinárodný rómsky kongres v Ženeve. Tento kongres bol organizovaný Jánom Cibuľom, Antonovým dlhoročným priateľom. Anton Facuna však nedostal devízový prísľub, vďaka ktorému si nemohol zadovážiť potrebné prostriedky na cestu do Švajčiarska.[3] Zomrel v Bratislave 10. októbra 1980.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b LACKOVÁ, Vera. Anton Facuna [online]. Berlín: European Roma Institute for Arts and Culture, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Facuna, Anton. In: Amari Luma : rómska internetová encyklopédia [online]. Bratislava: Romano kher – Rómsky dom, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e JANCURA, Vladimír. Kto vlastne bol Anton Facuna. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-08-16. Dostupné online [cit. 2021-06-14]. ISSN 1336-197X.
- ↑ SIVÝ, Rudolf. Slovenský Róm bojoval v SNP ako americký výsadkár. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-29. Dostupné online [cit. 2021-06-14].