Preskočiť na obsah

Anton Hajduk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Hajduk
slovenský astronóm, prvý rektor Trnavskej univerzity v Trnave
Busta Antona Hajduka pred budovou Trnavskej univerzity v Trnave
Busta Antona Hajduka pred budovou Trnavskej univerzity v Trnave
Osobné informácie
Narodenie3. máj 1933
 Užhorod, Česko-Slovensko (dnes Ukrajina)
Úmrtie9. apríl 2005 (71 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zamestnaniestredoškolský učiteľ, redaktor, univerzitný profesor, akademik
Manželkamal
Detidve dcéry
Dielo
Žánrevedecká, odborná a populárnovedecká literatúra
Obdobie20. storočie
Témyvesmír, Halleyho kométa, meteority, turínske plátno
Literárne hnutieslovenská astronómia
Významné práceK horizontom vesmíru (1974), K planétam (1975), Živá viera a vedecký svetonázor (s Jánom Štohlom, samizdat, 1982) Encyklopédia astronómie (1987), Turínske plátno (1991), Božie kráľovstvo (1997)
Významné oceneniadoctor honoris causa, je po ňom pomenovaná planétka 11657 Antonhajduk
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnton Hajduk
(multimediálne súbory na commons)

Prof. RNDr. Dr. h.c. Anton Hajduk, DrSc. (* 3. máj 1933, Užhorod – † 9. apríl 2005, Bratislava) bol slovenský univerzitný profesor, jeden z najvýznamnejších slovenských astronómov. V rokoch 1992 až 1996 bol prvým rektorom Trnavskej univerzity v Trnave.[1][2]

Netajil sa svojím kresťanským svetonázorom a bol dokonca predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie.[1] Napomáhal rozvíjať dialóg medzi vedou, filozofiou a teológiou, pričom predmetom jeho záujmu bolo aj turínske plátno. Je spoluautorom Encyklopédie astronómie.[2][3]

Detstvo a štúdiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1933 v česko-slovenskom Užhorode. Jeho rodina bola kresťansky založená, otec bol notárom a matka učiteľkou.[3] Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1958.[1]

Hajduk astronómom

[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení štúdia začal pracovať ako stredoškolský učiteľ, neskôr pôsobil ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. Od marca 1961 bol pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, pričom v rokoch 1974 – 1980 riadil činnosť Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Od roku 1970 bol členom Medzinárodnej astronomickej únie.[1]

Ako uznávaný odborník v oblasti astrofyziky, v oblasti dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty, získal vedeckú hodnosť CSc. obhajobou dizertačnej práce s názvom Meteorický roj Orioníd (1967) a vedeckú hodnosť DrSc. s prácou Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy (1986). V roku 1992 sa habilitoval v Prahe a v roku 1996 získal titul profesor na Masarykovej univerzite v Brne.[1]

Ako člen predsedníctva SAV (1990 až 1992) a vedecký sekretár SAV sa zaslúžil o zavedenie zásluhového grantového systému v prideľovaní financií výskumu. Bol tiež členom Prezídia ČSAV.[2]

Vyučoval na Prírodovedeckej fakulte a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Spolupodielal sa na obnovení Trnavskej univerzity v Trnave a v období 12. mája 1992 až 21. októbra 1996 bol jej prvým rektorom. V Trnave tiež vyučoval na Pedagogickej fakulte.[1] Zaslúžil sa o realizáciu Astronomického ústavu SAV a o zavedenie výuky astronómie v Košiciach, kde v rokoch 1997 až 1999 viedol seminár Filozofické problémy astronómie.[1]

Rektorom Trnavskej univerzity

[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka obnoviť univerzitu v Trnave sa zrodila ešte počas Nežnej revolúcie v roku 1989. Postupne sa spojila s myšlienkou novej, kresťansky orientovanej a slobodnej univerzity, ktorej zástancom bol aj Anton Hajduk. Hajduk začal zhromažďovať ľudí, ktorí by boli schopní kreovať novú univerzitu nezaťaženú marxistickým dedičstvom. Nakoniec sa univerzitu podarilo obnoviť zákonom SNR č. 191/1992 z marca 1992. Už krátko po vzniku Trnavskej univerzity však Hajduk a jeho spolupracovníci museli bojovať o existenciu i nezávislosť novej univerzity proti vláde novozniknutého štátu.[4]

Za rektora Hajduka vymenoval ešte prezident ČSFR Václav Havel dňa 12. mája 1992.[1] Po vzniku nezávislého Slovenska začala vláda Vladimíra Mečiara spochybňovať jeho menovanie a chcela ho zneplatniť.[1][5] Minister kultúry Dušan Slobodník (poverený vedením ministerstva školstva) vyzval Hajduka, aby odovzdal písomnú agendu univerzity Ľubomírovi Harachovi, ktorého poveril dočasným vedením univerzity. Po tom, čo Hajduk odmietol, prikázal minister dvom údržbárom, ktorí ho sprevádzali, aby vymenili zámky na dverách rektorátu. Nakoniec však zámky nevymenili, keďže vnútri sa nachádzali príslušníci univerzity spolu s rektorom.[4] Po neutíchajúcom odpore Hajduka a ostatných predstaviteľov univerzity musela vláda od svojich snáh upustiť. Univerzita bola ako symbol boja proti autoritatívnemu vedeniu krajiny spomenutá aj vo výročnej správe o ľudských právach amerického ministerstva zahraničných vecí.[6]

Zomrel v roku 2005 v Bratislave.[1] Je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí.[3]

Hajduk bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku. V renomovaných časopisoch publikoval celkovo viac ako 140 prác. Okrem toho napísal viac ako 200 populárnovedeckých prednášok a odprednášal viac ako 400 prednášok pre verejnosť.[1] Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom spolu podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy.[1] Určil pravdepodobnosť výskytu väčších častíc v blízkosti jadra Halleyovej kométy, čo sa potvrdilo po zrážke kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou v roku 1986.[1]

Venoval sa aj propagácii vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť. Literárny fond mu v roku 1975 a 1976 udelil prémiu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu, najmä za knihy K horizontom vesmíru a K planétam. Spolu s Dr. Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987). Bojoval proti astrológii, ktorú vnímal ako príživníka parazitujúceho na nevedomostiach.[1]

Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna, a k danej problematike vydal aj knihu.[3]

Výber[2]

  • K horizontom vesmíru (1974)
  • K planétam (1975)
  • Živá viera a vedecký svetonázor (s Jánom Štohlom, samizdat, 1982)
  • Encyklopédia astronómie (1987)
  • Turínske plátno (1991)
  • Božie kráľovstvo (1997)

Medzinárodná astronomická únia, ktorej bol od roku 1970 členom, pomenovala v roku 2001 na jeho počesť planétku 11657 Antonhajduk. Za svoju činnosť bol odmenený viacerými oceneniami Slovenskej akadémie vied i amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).[1][3]

Pri príležitosti 10. výročia obnovenia Trnavskej univerzity (2002) mu bola udelená Pamätná medaila Trnavskej univerzity. V roku 2004 mu univerzita udelila aj titul doctor honoris causa za to, že „nie len mimoriadne vynikol svojimi učenými prácami tak v oblasti vedeckého bádania a v astronómii, ako aj vyučovania tej istej vedy, ale aj vystupoval ako neohrozený obranca demokracie a horlivý šíriteľ humanizmu a kresťanstva“[6]. Jeho pôsobenie na univerzite pripomína busta umiestnená pred rektorátom. Od roku 2010 oceňuje Trnavská univerzita svojich pedagógov a vedcov za ich mimoriadne výsledky Cenou Antona Hajduka. [3]

Hajduk je tiež in memoriam (2012) laureátom ocenenia Fides et Ratio („Viera a rozum“) udeľovaného Konferenciou biskupov Slovenska.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 SVOREŇ, Ján. Profesor RNDr. Anton Hajduk DrSc.. Kozmos: populárno-vedecký astronomický časopis, 2005, roč. 36, čís. 3, s. 2. ISSN 0323-049X.
  2. 1 2 3 4 Hajdu, Anton. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 448.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 Astronóm Anton Hajduk: Pomenovali po ňom asteroid aj ocenenie [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2025-04-09, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online.
  4. 1 2 Odkaz Trnavskej univerzity sa preháňa diaľavami nekonečného vesmíru [online]. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Pred 30 rokmi sme spoznali meno prvého rektora Trnavskej univerzity [online]. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, [cit. 2025-09-07]. Dostupné online.
  6. 1 2 HVIZDOŠOVÁ, Katarína; MANÁK, Marián. Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2017. ISBN 978-80-568-0069-0. S. 122 – 125.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton_Hajduk&oldid=8087703“