Anton Prídavok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:36, 4. február 2014, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (typografia)
Anton Prídavok
slovenský národovec, básnik, osvetový pracovník, publicista
slovenský národovec, básnik, osvetový pracovník, publicista
Narodenie28. máj 1904
Kežmarok
Úmrtie12. máj 1945 (40 rokov)
Ružomberok
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anton Prídavok

Anton Prídavok (* 28. máj 1904, Kežmarok - † 12. máj 1945, Ružomberok) básnik, osvetový pracovník, publicista. Pseudonym: Anton Kompánek; A.P. Umkin; K.Ž. Marčan; Peter Boleráz; strýc Anton; Zemkin.

Rodina

  • otec Jozef Prídavok
  • matka Zuzana rod. Okáľová
  • manželka Mária rod. Hajková

Životopis

Anton Prídavok sa narodil 28. mája 1904 v Kežmarku v rodine železničných zamestnancov, v dôsledku čoho sa často rodina sťahovala. Neskôr študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. V roku 1918 prestúpil na učiteľský ústav a v roku 1922 zmaturoval. Anton Prídavok pochádzajúci z uvedomelej slovenskej rodiny, mal ďalších štyroch bratov, pričom všetci piati sa významnou mierou zapísali do slovenských dejín. Najstarší Peter Prídavok pôsobil v Londýne ako vedúci slovenského vysielania BBC. Bratia Prídavkovci Anton, Peter, Marián, Jozef a Ján patrili medzi vzdelanú slovenskú generáciu, mimoriadne publikačne a redakčne činnú. Okrem osvetovej, literárnej, dramatickej a básnickej činnosti, Anton Prídavok patril k prvým priekopníkom, ktorí položili základy rozhlasového života na východnom Slovensku. Organizoval rozhlasové vysielanie v Košiciach, neskôr po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom vybudoval rozhlasové štúdio v Prešove. V rokoch 1927 až 1932 bol oblastným tajomníkom literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy. Súčasne má nemalý podiel na položení základov profesionálnej scény dnešného Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde založil divadelný krúžok "Záborský," v ktorom bol režisérom a dramaturgom.

Počas Druhej svetovej vojny sa postavil jednoznačne voči pangermanizmu a nastupujúcemu nemeckému fašizmu. Zúčastnil občianskeho odboja a ako riaditeľ rozhlasu v Prešove odišiel už počas prvých dní Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice. Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice premiestniť technickú aparatúru a rozhlasový archív. Po potlačení SNP a následnom krvavom pohone na príslušníkov povstaleckého hnutia bol v januári 1945 chytený nemeckým gestapom. Väznený, vypočúvaný a mučený sa dočkal oslobodenia, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po skončení vojny v Ružomberku 12. mája 1945 a to iba ako 41 ročný.

Ocenenie

  • Roku 1947 dostal št. cenu in memoriam za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji

Dielo

  • Vrásky času, Košice roku 1926
  • Do videnia, Bratislava roku 1940
  • Valaška a dukáty, Martin roku 1942
  • Svitanie na východe, Bratislava roku 1928
  • Poklad na Hradisku, Bratislava roku 1948
  • Nové časy idú, Martin roku 1933
  • Pribina, Martin roku 1941

Literatúra

Externé odkazy