Antropocén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Antropocén (z gréc. anthropos - človek, kainos - nový) je navrhované geochronologické obdobie, ktoré má byť zhodné s obdobím charakterizovaným intenzívnou ľudskou činnosťou a jej vplyvmi na svet, a ktoré teda trvá dodnes. Ide o pojem navrhnutý koncom 20. storočia; sporný je nielen pojem samotný, ale aj dátum jeho začiatku (pozri nižšie). Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) zatiaľ, po návrhu na Medzinárodnom geologickom kongrese v roku 2016, neuznali pridanie antropocénu do chronostratigrafickej tabuľky.[1] Napriek tomu sa termín antropocén používa ako neformálny termín.[2]

Pôvod termínu[upraviť | upraviť zdroj]

Zavedenie termínu sa pripisuje ekológovi a botanikovi Eugene F. Stoermer, ktorý termín začal používať v 80. rokoch 20. storočia. Popularitu mu však priniesol až holandský atmosferický chemik Paul Josef Crutzen po roku 2000. Ľudská aktivita zasahuje do chodu životného prostredia a planéty takým spôsobom, že podnietila niektorých vedcov zaviesť tento termín. Veľa z nich si myslí, že zmeny, spôsobené v ekosystéme človekom, nám vytvorili nové geochronologické obdobie, ktoré treba uznať a zaznamenať.[chýba zdroj]

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Koniec antropocénu sporný nie je - ide o obdobie, ktoré trvá dodnes. Začiatok antropocénu je však sporný. Na čas začiatku antropocénu existujú napríklad tieto názory:

  1. Vznik a šírenie poľnohospodárstva (pred 11 000 rokmi), t.j. antropocén je zhodný s holocénom. [3]Človek sa naučil ako zaobchádzať s pôdou vo svoj prospech, ako ju obrábať a ako si vypestovať suroviny. To, samozrejme, zanechalo následky a už cca pred 3 000 rokmi začala pôda prejavovať známky únavy, narušením a znečistením. Všetky tieto medzníky poukazujú na stopu, ktorú človek svojím pôsobením zanechal na Zemi.[chýba zdroj]
  2. Obdobie vzostupu Rímskej ríše[4], t.j. približne okolo prelomu letopočtov.
  3. Rok 1610, t.j. začiatok výmeny druhov Starého a Nového sveta a zmena koncentrácie CO2 v atmosfére v dôsledku zničenia dovtedajšej americkej civilizácie. [5]
  4. Priemyselná revolúcia (1784, resp. 1800). [6]Pôvodca presadenia názvu tohto geochronologického obdobia, Paul Josef Crutzen, uviedol, že za začiatok považuje rok 1784 a tým počiatok Priemyselnej revolúcie. S novými vynálezmi poháňanými uhlím a ropou, vznikom prvých železníc a áut dokázalo ľudstvo behom pár rokov spojiť všetky kúty sveta, nové objavy v oblasti medicíny zachránili veľký počet obyvateľov, ktorí by inak neprežili. To všetko viedlo k zvýšeniu úrovne ľudstva, k jeho vzájomnému prepojeniu, ale taktiež k rastu populácie a znečisteniu.
  5. Polovica 20. storočia, čiže začiatok "atómového veku" resp. začiatok tzv. veľkého zrýchlenia (pozri nižšie). [1][4]

Navyše je sporné, či má antropocén nahradiť poslednú fázu holocénu (teda či má ísť o novú geologickú epochu), alebo či má byť antropocén súčasťou holocénu (Pri vyššie uvedenej možnosti 1. by bol antropocén úplným synonymom holocénu).[2]

Veľké zrýchlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké zrýchlenie je názov obdobia, ktoré spadá pod antropocén a začalo sa v roku 1950. Okolo roku 1950 totiž údajne nastala drastická zmena vo vývoji, ktorá trvá dodnes. [7]

V roku 1750 bolo na Zemi len 800 miliónov obyvateľov. Do roku 1930 sa počet zvýšil na 2 miliardy. Po roku 1950 však vidíme prudký nárast, ktorý v roku 2011 dosiahol 7 miliárd. Podľa údajov z apríla 2020 je na Zemi 7,7 miliárd ľudí. [8] Môžeme sledovať aj situáciu urbanizácie. Pred rokom 1950 nedosahoval počet ľudí žijúcich v mestách ani 1 miliardu. V roku 2014 však toto číslo dosiahlo 3,7 miliárd. Za tento čas narástol taktiež počet motorových vozidiel zo 40 miliónov na 850 miliónov a produkcia plastov prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok. [9]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Working Group on the ‘Anthropocene’ | Subcommission on Quaternary Stratigraphy [online]. [Cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b SOCIETY, National Geographic. Anthropocene [online]. nationalgeographic.org, 2019-06-07, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
  3. The Development of Agriculture [online]. web.archive.org, 2016-04-14, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
  4. a b Vitajme v antropocéne [online]. quark.sk, 2016-06-08, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
  5. Anthropozän: Wann begann das Erdzeitalter des Menschen? [online]. wissenschaft.de, 2015-03-12, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
  6. CRUTZEN, Paul J.. Geology of mankind. Nature, 2002-01, roč. 415, čís. 6867, s. 23–23. Dostupné online [cit. 2020-05-04]. ISSN 1476-4687. DOI10.1038/415023a. (po anglicky)
  7. The Anthropocene | Great Acceleration [online]. www.anthropocene.info, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. World Population Clock: 7.8 Billion People (2020) - Worldometer [online]. www.worldometers.info, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. MCNEILL, JOHN ROBERT,. The great acceleration : an environmental history of the anthropocene since 1945. Cambridge, Massachusetts : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-674-54503-8.