Apollo 14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 14
Znak misie
Apollo 14-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 14
Veliteľský modul: CM-110
Servisný modul: SM-110
Lunárny modul: LM-8
Nosná raketa: Saturn V SA-509
Volací znak: veliteľský modul: Kitty Hawk
lunárny modul: Antares
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 31. január 1971, 21:03:02,57 UTC
Pristátie na Mesiaci: 5. február 1971, 09:18:11 UTC
Fra Mauro
3°38′43″J 17°28′17″Z / 3,64530°J 17,47136°Z / -3.64530; -17.47136 (Miesto pristátia Apolla 14)Súradnice: 3°38′43″J 17°28′17″Z / 3,64530°J 17,47136°Z / -3.64530; -17.47136 (Miesto pristátia Apolla 14)
Dĺžka výstupu na povrch: 9 hodín, 22 minút, 31 sekúnd
Prvý výstup: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd
Druhý výstup: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd
Čas na povrchu: 1 deň, 9 hodín, 30 minút, 31 sekúnd
Hmotnosť vzoriek: 42,80 kg
Pristátie: 9. február 1971, 21:05:00 UTC
južná oblasť Tichého oceánu; 680 km juhovýchodne od Tongy
27°1′J 172°39′Z / 27,017°J 172,650°Z / -27.017; -172.650 (Miesto pristátia Apolla 14)
Trvanie: 9 dní, 1 minúta, 58 sekúnd
Počet obehov Mesiaca: 34
Čas na orbite Mesiaca: 2 dni, 18 hodín, 35 minút, 39,99 sekundy
Hmotnosť: pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell
Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 13-insignia.png Apollo 13 Apollo 15-insignia.png Apollo 15

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 14 bola ôsma pilotovaná misia v rámci programu Apollo a tretia, ktorá pristála na Mesiaci. Bola to posledná z tzv. H misií, cieľom ktorej bolo pristátie a dvojdňový pobyt na Mesiaci, pričom astronauti mali uskutočniť dva výstupy na mesačný povrch.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľ letu[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom ich deväťdňovej výpravy, ktorá sa začala 31. januára 1971, bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13; hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, obsahujúca množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mora dažďov (Mare Imbrium), ležiaceho 1 100 km severne (západne odtiaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7).

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 14, 31. január 1971

Misia Apollo 14 úspešne odštartovala zo štartovacieho komplexu 39A Kennedyho vesmírneho strediska 31. januára 1971 o 21:03:02,57 svetového času (UTC). Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Mierne oneskorenie štartu spôsobilo počasie. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI-1 úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do modulu Antares a o 09:18:11 UTC pristáli v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu.

Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy na povrch. Na Mesiaci strávili celkovo 1 deň, 9 hodín, 30 minút a 31 sekúnd. Prvý výstup trval 4 hodiny a 47 minút, druhý 4 hodiny a 34 minút. Program sa stále rozširoval. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone a astronauti na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali použiť dvojkolesový transportér (MET), ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a kvôli únave a zlej orientácii iba čiastočne dodržali určenú trasu. Do lunárneho modulu Antares naložili 42,80 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky). Medzitým Roosa vo veliteľskom module Kitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu.

Alan Shepard pózuje pri americkej vlajke na Mesiaci

Lunárny modul odštartoval z povrchu 6. februára o 18:48:42 UTC a o 20:35:42 UT sa spojil s materskou loďou. V čase 01:37 UTC sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul Kitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let 9. februára 1971 o 21:05:00 UTC na dohľad lietadlovej lode USS New Orleans. Miesto pristátia sa nachádzalo približne 680 km juhovýchodne od Tongy. Posádka Apolla 14 sa stala poslednou, ktorá po pristátí absolvovala pobyt v karanténe.

Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská aj lunárna sekcia; mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu, výrazne zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom (Apollo 8, CSM bez LM) niesla 28 870 kg, posledná lunárna misia s výsadkom dvoch astronautov na povrch Mesiaca (Apollo 17) už 48 607 kg. V dodatočnej výbave bol, napríklad prieskumný štvorkolesový elektromobil firmy Boeing (LRV, Lunar Roving Vehicle – 217 kg, náklad 450 kg), ktorý posádke umožnil podnikať výpravy aj do väčších vzdialeností. Novinkou bola farebná televízna kamera na LRV, ktorá sa dala ovládať z riadiaceho strediska, takže vedcom aj verejnosti na Zemi umožnila bezprostredné spojenie s posádkou nielen pri ich výpravách, ale po zaparkovaní vozidla v dostatočnej vzdialenosti od lunárneho modulu (asi 150 m) mohli diváci sledovať aj štart astronautov z Mesiaca. Posledné tri výpravy Apollo názorne predviedli, ako výrazne stúpa využiteľnosť každého ďalšieho letu. Jediná komplikácia pri lete nastala, keď sa nečakane objavili problémy pri pokuse o stretnutie veliteľského a lunárneho modulu Apolla 14 na dráhe okolo Mesiaca. Špecialisti museli najprv preveriť navrhované varianty riešenia pri simulovanej akcii na Zemi. Problémy s počítačom lunárneho modulu Apolla 14 si vyžiadali vytvorenie, vyskúšanie a zavedenie celkom nového programu v krátkom čase, dokonca niekoľko hodín pred plánovaným pristátím na Mesiaci.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • veliteľského/servisného modulu (CSM): 29 240 kg
    • lunárneho modulu (LM): 15 264 kg

Parkovacia obežná dráha Zeme[upraviť | upraviť zdroj]

Parkovacia obežná dráha Mesiaca[upraviť | upraviť zdroj]

  • Perilun: 108,2 km
  • Apolun: 314,1 km
  • Doba obehu: 120 minút
  • Miesto pristátia: 3.64530° S – 17.47136° W alebo 3° 38' 43.08" S – 17° 28' 16.90" W

Spojenie LM–CSM[upraviť | upraviť zdroj]

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)[upraviť | upraviť zdroj]

EVA 1[upraviť | upraviť zdroj]

  • Shepard – EVA 1
    • vstup na Mesiac: 14:54 UTC
    • návrat do LM: 19:22 UTC
  • Mitchell – EVA 1
    • vstup na Mesiac: 14:58 UTC
    • návrat do LM: 19:18 UTC
  • Zatvorenie dvierok LM: 5. február, 19:30:50 UTC
    • Trvanie: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd

EVA 2[upraviť | upraviť zdroj]

  • Shepard – EVA 2
    • vstup na Mesiac: 08:16 UTC
    • návrat do LM: 12:38 UTC
  • Mitchell – EVA 2
    • vstup na Mesiac: 08:23 UTC
    • návrat do LM: 12:28 UTC
  • Zatvorenie dvierok LM: 6. február, 12:45:56 UTC
    • Trvanie: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veterán z programu Mercury, ktorý sa po vyriešení svojich zdravotných problémov vrátil s astronautmi 5. skupiny do vesmíru.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
  • Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]