Architektúra 21. storočia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pojem Architektúra 21. storočia sa datuje od roku 2000. Tento štýl nemá presne udané formy, architekti ktorí tvoria v tomto štýle využívajú rôzne štýly, od postmodernizmu a high-tech architektúry až po koncepčné a výrazné štýly, miestami pripomínajúce sochárstvo. Všetky tieto štýly spolu zdieľajú postup práce stavby, kde sa používa moderná technológia a moderné stavebné materiály, ako napr. „Trubicová štruktúra“ (ang. Tube structure), ktorá umožňuje budovám aby boli silnejšie, vyššie a ľahšie ako tie, ktoré boli postavené v 20. storočí. Používa sa taktiež aj technika spracovávania a vytvárania stavby v 3-dimenzionálnom počítačovom programe, ktorá urýchľuje a spresňuje náčrt stavby a následný presun k jej realizácii.

Väčšina týchto stavieb má za účel byť čo najviac zaregistrovateľná pre ľudské oko a čo najviac ohromiť. Najviac preferované materiály sú: sklo, mramor, drevo, tehla, kov a hliník. Charakteristické pre tieto budovy sú okrúhle alebo aj štvorcové tvary, výsledkom je zväčšenie priestoru a zaujať dizajnom. Niektoré z nich majú svoju betónovú konštrukciu plne zahalenú pod vrstvou skla alebo hliníka. Okná tvoria veľkú rolu v tomto štýle, nezvyčajné zasadenie, panoramatické okná, presklené steny zaručujú výrazné vniknutie prirodzeného svetla do interiéru a preto sú často využívané v novostavbách. Tieto stavby majú plne symetrické alebo práve naopak, úplne asymetrické tvary, ktoré často prečnievajú nad ulicami. Mrakodrapy sa krútia alebo sú rozdelené na viacero krištáľovité fazety. Fasády sú navrhnuté tak, aby odrážali svetlo alebo menili farbu počas dňa.[1][2]

Pokiaľ väčšina stavieb modernej architektúry z 20. storočia boli situované v Spojených štátoch amerických, tieto druhy stavieb sa vyskytujú celosvetovo, napr. v Rusku, Ázii, Západnej Európe alebo aj na Strednom východe.

Mrakodrapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pod pojmom mrakodrap označujeme minimálne 100 alebo 150 metrové budovy, ktorých väčšina váhy stojí na kovovej konštrukcii a nie na nosných stenách, čo zlepšuje ich stabilitu a odolnosť voči silným vetrom. Prvýkrát sa takýto typ budovy objavil v Spojených štátoch amerických v meste Chicago v roku 1885 pod záštitou Williama Le Baron Jenneyho.

1 World Trade Center je mrakodrap nachádzajúci sa v New Yorkskej štvrti zvanej Lower Manhattan. Je to najvyššou budovou New Yorku a celej západnej pologule. Meria 541,3 metra a stojí na troskách bývalého Svetového obchodného centra, ktoré sa stalo obeťou teroristického útoku 11. septembra 2001.

Jedna z najikonickejších stavieb v Londýne, legendárna 30 St Mary Axe známa aj pod názvom „Uhorka“ (z ang. „The Gherkin“), je dizajnérskym skvostom od architekta Normana Fostera. Jej oceľová kostra je doplnená sklenenou fasádou, ktorá vytvára farebný vzhľad a pripomína veľkonočné vajíčko.

Najvyššou budovou Moskvy je Mercury City Tower, ktorá je počinom amerického architekta Franka Williamsa. Dokončená bola v roku 2012 a s jej výškou, 338 metrov predbehla Shard London Bridge v Londýne a tak získala titul najvyššej budovy v Európe.

Burdž chalífa v Dubaji je najvyššou stavbou na svete. Začala sa stavať v roku 2004 (ukončená v septembri 2008) a jej výška je 828 metrov. Autorom je Adrian Smith.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Americký architekt Daniel Libeskind narodený v Poľsku, je jedným z najplodnejších súčasných múzejných architektov. Predtým, než začal navrhovať budovy, bol jedným z prvých zástancov architektonickej teórie dekonštruktivizmu. Exteriér jeho Cisárskeho vojnového múzea v Manchesteri, Anglicko má vonkajší tvar, ktorý v závislosti od svetla a denného času pripomína obrovské a zlomené kúsky zeme a symbolizuje zničenie vojny. V roku 2006 Libeskind dokončil Denverské múzeum umenia v Denveri. Táto stavba sa skladala z dvadsiatich svahovitých lietadiel, žiadna z nich paralelná alebo kolmá a pokrytá titánovými panelmi. Vnútri sú steny galérií rôzne, šikmé a asymetrické. Libeskind dokončil ďalšie, takzvané štrajkujúce múzeum, Kráľovské múzeum Ontário v Ontáriu, Toronto, Kanada, tiež známe ako „Crystal“, budova, ktorej forma sa podobá rozbitému kryštálu. Obe Libeskindove múzeá boli obdivované a zároveň aj terčmi kritiky.

Nové Whitney Museum of Art v New Yorku od architekta Renza Pianu z roku 2015, má industriálne vyzerajúcu fasádu a zapadá medzi okolité budovy. Michael Kimmelman, architektonický kritik z New York Times nazval túto stavbu ako „mix štýlov“.

Štadióny[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarsky architekti Jacques Herzog a Pierre de Meuron navrhli Allianz Arenu v nemeckom Mníchove, dokončená bola v roku 2005. Má kapacitu až sedemdesiattisíc návštevníkov. Jej konštrukcia je zabalená vo vzduchových paneloch a každý panel má vlastnosť byť nezávisle osvetlený červenou, bielou alebo modrou farbou. Pri osvetlení je štadión viditeľný z rakúskych Álp, vzdialených 80 kilometrov.[3]

V súťaži o najprestížnejšie projekty v súčasnej architektúre patria nekompromisne olympijské štadióny. Pekinský národný štadión bol postavený pre Olympijské hry, ktoré sa konali v roku 2008 a je populárne známy ako „vtáčie hniezdo“ kvôli jeho zložitému vonkajšiemu rámcu. Návrhu ďakujeme švajčiarskej firme Herzog & de Meuron v spolupráci s čínskym architektom Li Xinggangom. Navrhnutý bol tak, aby usadil 91 000 divákov. Rovnako ako mnohé súčasné budovy sú to dve štruktúry; betónovú misku, v ktorej diváci sedia, obklopení vo vzdialenosti 50 metrov sklenenou a oceľovou kostrou. Vonkajší dizajn „vtáčieho hniezda“ bol inšpirovaný vzorom čínskej keramiky. Po dokončení štadióna bol najväčší uzavretý priestor na svete a bol tiež najväčšou oceľovou konštrukciou s 26 kilometrami nezabalenej ocele.

Koncertné haly[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertná sieň Walt Disney v Los Angeles je jednou z hlavných diel kalifornského architekta Franka Gehryho. Exteriér je z nehrdzavejúcej ocele, myšlienka, ktorá ho inšpirovala bola pohľad na plachty plachetnice. Interiér je v štýle Vineyard, s publikom okolo pódia. Gehry navrhol dramatické pole potrubia orgánu, aby dopĺňal exteriérový štýl budovy.

Interiér Kodaňskej opery od Henninga Larsena má dubovú podlahu z dubového dreva a steny z javorového dreva na zvýšenie akustiky v budove. Kráľovský výklenok kráľovnej, zvyčajne umiestnený v zadnej časti, sa v tejto opere nachádza priamo vedľa javiska.

Nákupné centrá[upraviť | upraviť zdroj]

Nákupné strediská sú klenoty komerčnej architektúry, masívne štruktúry, ktoré spájajú maloobchodné predajne, predajne potravín a zábavu pod jednou strechou. Najväčší a najviac extravagantný je práve Dubai Mall, ktorý sa nachádza v Spojených arabských emirátoch, navrhnutý bol DP Architects Singapur a po prvýkrát doň návštevníci vstúpili v roku 2008. Okrem množstva luxusných obchodov a reštaurácií ponúka Dubai Mall gigantické prechádzkové akvárium a podmorskú zoologickú záhradu. Neďaleko sa nachádza aj najvyššia budova na svete Burdž chalífa.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 7 things to discover about contemporary architecture [online]. . Dostupné online.
  2. Contemporary architecture [online]. . Dostupné online.
  3. Nuts and bolts [online]. . Dostupné online.
  4. Dubai Mall official site [online]. . Dostupné online.