Architektonický sloh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Architektonický sloh je súhrn určitých spoločných zameraní v architektúre. Ide o väzbu určitých spoločných znakov, typickým budovaním určitých stavebných druhov, budovaním určitých priestorov alebo charakteristickým zlučovaním hmôt, tvarovaním a väzbou tvarov, využitím stavebnej hmoty a konštrukcie, vytvorením jednotného vyhradeného prúdu, ktorý je charakteristický pre určité obdobie vývoja architektúry a ktorý nastáva v podmienečnosti radom rôznych okolností a v mnohonásobnej viazanosti miestnej a časovej, kde význačnú úlohu hrá vývojový stupeň výroby, vývoj spoločnosti, celý spôsob života a osobitým psychickým cítením, 3 rôznymi zvyklosťami, názorov a ideológií.

Architektonický sloh sa stal výrazom určitého miesta, určitej doby a tým aj určitej spoločnosti. Preto sa dá celé architektonické dedičstvo rozdeliť do skupín, z ktorých sa každá po architektonickej stránke prejavuje výraznými znakmi víz architektonických slohov.

Základné delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sú odrazom vývoja spoločnosti a nimi je v určitom zmysle odrazená celá architektonická tvorba jednotlivých období. Zhruba možno architektonické slohy rozdeliť podľa tzv. kultúr,

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dudák V. a kolektív, Encyklopédie Svetové architektury: Od menhiru k dekonstruktivismus Díl.1, A-K, Baset, Praha 2000, ISBN 80-86223-90-6
  • Syrový B., Studijní slovníček architektonický, Státní nakladatelství technické literatury, Praha 1954

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]