Arg-e Bam

Pred zemetrasením

Po zemetrasení

Po rekonštrukcii

Arg-e Bám, nachádzajúca sa v meste Bam v provincii Kerman v Iráne, je najväčšou štruktúrou z nepálených tehiel na svete. Celá pevnosť obsahovala aj citadelu, ale pretože citadela je dnes najvýraznejšou z ruín, celá pevnosť sa volá Bam Citadela.

Bola zaradená do zoznamu UNESCO ako súčasť svetového dedičstva „Bam a jeho kultúrna krajina". Jej vznik sa datuje prinajmenšom do obdobia ríše Achajmenovcov (6. až 4. storočie pr.Kr.). Citadela nadobudla väčší význam od siedmeho do jedenásteho storočia ako križovatka Hodvábnej cesty a iných dôležitých obchodných ciest a aj ako miesto výroby hodvábnych a bavlnených odevov.

26. decembra 2003 bola citadela takmer úplne zničená zemetrasením spolu s veľkou časťou zvyšku Bamu a jeho okolia. Niekoľko dní po zemetrasení iránsky prezident oznámil jej prestavbu.

Stručná história

Nevieme archeologicky presne datovať budovy bamskej citadely. Avšak prostredníctvom historických prameňov a starovekých textov možno prvé ľudské osídlenie v tejto oblasti datovať až k pevnosti, ktorú postavili Achajmenovci okolo rokov 579 – 323 pr.Kr.

Niektoré z prvkov citadely, ako napríklad jej zriadenie na plošine prírodného vŕšku kopca a umelo vytvorenej terasy, archeológovia prirovnali k achajmenovskému modelu Perzepolisu.

Počas vlády Partov bola pevnosť rozšírená a stala sa z nej Arg-e-Bam, bamská citadela. Štúdia s názvom „Bam a stručná história mestského osídlenia v Iráne“ dospela k záveru, že základné jadro mesta Bam so sekciou pre guvernéra boli postavené až počas Partskej ríše. Za Sasánovcov sa hradu zmocnil Ardašír I.. Nové opevnenia a hradby boli postavené v rokoch 224 až 637.

V r. 645 dobyli oblasť Kerman Arabi a Arg-e-Bam pravdepodobne utrpel škody počas vojny. Jeden z arabských veliteľov založil mešitu Al Rasoul, jednu z prvých mešít postavených v Iráne na začiatku islamskej éry.

V r. 656 Cháridža, skupina moslimov porazených Alím, utiekla do Kermanu a Bamu, kde sa usadila v pevnosti Arg-e-Bam.

V r. 869 Ya'qūb ibn al-Layth al-Saffār, ktorý bojoval s Abbásovským kalifátom, porazil Cháridžu a prevzal Arg-e-Bam. Ten sa následne stal jeho stálym hlavným táborom.

Meno Bam po prvýkrát spomínajú islamskí spisovatelia v 10. storočí. Podľa týchto autorov bol Bam vtedy trhoviskom obklopeným širokou poľnohospodárskou oblasťou. Mesto bolo známe svojimi elegantnými a vkusnými bavlnenými látkami, údajne nedobytnou pevnosťou, rušnými bazármi a palmami.

Po mongolskom vpáde do Iránu boli Bam a oblasť Kerman odovzdané dynastii Qarakhataian, ktorá vládla regiónu od 1240 až do 1363. Bam ťažil zo strategickej polohy na obchodnej ceste ceste korenia, ktorá spájala región s Hodvábnou cestou. Mesto bolo známe chovom priadky morušovej a prekvitajúcim hodvábnym priemyslom.

Počas vlády Safíjovcov v rokoch 1502 až 1722 prešiel Irán obdobím relatívneho pokoja a stability. Arg-e-Bam bol značne rozvinutý, rovnako ako zvyšok krajiny. V tomto období bol postavený Palác štyroch ročných období. Ku koncu vlády Safíjovcov dobyl Arg-e-Bam zakladateľ dynastie Qajar Agha Mohammad Khan, ktorý používal citadelu ako strategický bod na odrazenie afganských a baluchiských vpádov, a tak ju premenil na vojenský komplex. V r. 1839 Aga Khan I., imám sekty Nizari Ismaili, povstal proti Mohammadovi Shah Qajarovi a našiel útočisko v pevnosti Arg-e-Bam, až dovtedy, kým ho princ Firooz Mirza, nezatkol. Zvyšujúca sa vojenská prítomnosť v hradbách Arg-e-Bam postupne viedla ľudí k tomu, aby sa usadili mimo hraníc hradieb. V r. 1880 Firooz Mirza napísal, že v oblasti citadely býval už iba vojenský personál a navrhol zbúranie citadely a umiestnenie záhrad na jej miesto. V r. 1900 sa začala výstavba nového mesta Bam a ľudia postupne opúšťali staré.

Citadela slúžila ako pevnosť až do r. 1932; odvtedy však bolo posádkou staré mesto opustené. V r. 1953 bola lokalita uznaná za národne významné historické miesto a začal sa postupný proces konzervácie a obnovy; väčšina prác bola však vykonávaná až od r. 1973.

Po islamskej revolúcii sa citadela dostala pod kontrolu Iránskej organizácie pre kultúrne dedičstvo (ICHO). V r. 1993 bol Arg-e-Bam označený za jeden z najvýznamnejších projektov Organizácie kultúrneho dedičstva.

Dizajn a architektúra citadely

Plánovanie a architektúra citadely boli premyslené z rôznych uhlov pohľadu. Zo súčasnej podoby citadely je vidieť, že plánovač/i predvídali celú konečnú podobu budovy a mesta už od prvých krokov v procese plánovania. Počas každej fázy vývoja budovy sa každá nová časť dala bez problémov „všiť“ do už existujúcej, postavenej časti.

Citadela je situovaná v centre pevnosti, na mieste s najširším výhľadom, z dôvodu bezpečnosti.

Z architektonického pohľadu má citadela dve rôzne odlíšiteľné časti:

• Časť vládcov v najvnútornejšom múre, v ktorej sa nachádza citadela, kasárne, mlyn, 4-sezónny dom, studňa (asi 40m hlboká) a stajňa pre 200 koní.
• Časť 'ovládaných' obklopujúca sídlo vládcov, pozostávajúca z hlavného vchodu do celého pevnostného mesta a bazáru, popri Severno-južnej osi a okolo 400 domov s verejnými budovami, ako je škola a športovisko.

Medzi domami môžeme rozoznať tri rôzne typy:

• Menšie domy s 2–3 izbami pre chudobné rodiny.
• Väčšie domy s 3–4 izbami pre strednú spoločenskú vrstvu, niektoré aj s verandou.
• Najluxusnejšie domy s viacerými izbami, spolu s veľkým dvorom a stajňou v blízkosti. Takýchto domov je v pevnosti málo.

Všetky stavby sú murované z nepálených hlinených tehál. Pred zemetrasením v roku 2003 bola Bamská citadela s najväčšou pravdepodobnosťou najväčšou nepálenou budovou sveta.

V roku 1976 bola Citadela použitá ako hlavné miesto natáčania filmu Tatarská púšť.

Popis citadely

Citadela pozostáva zo štyroch hlavných častí: z obytnej zóny, stajne, kasární a sídla guvernéra.

Arg-e-Bam mal 38 strážnych veží a štyri vstupné brány. Vonkajšie hradby sú obklopené vodnou priekopou. Vládna štvrť je na skalnatom kopci, chránená dvojitým opevnením. Najpozoruhodnejšie stavby sú bazár, kongregačná mešita, Mirza Na'im a dom Mir.

Rozmery

Rozloha bamskej citadely je väčšia ako neďalekého hradu Rayen, má rozlohu približne 180 000 m² a je obklopená gigantickými múrmi s dĺžkou 6 až 7 metrov do výšky a 1815 m do dĺžky. Citadela obsahuje dve z „,bdelých veží“, ktorými je Bam známy. Existuje až 67 takýchto veží, ktoré sú roztrúsené po starovekom meste Bam.

Zemetrasenie v roku 2003

Dňa 26. decembra 2003 o 5:26 zasiahlo mesto Bam veľké zemetrasenie. Jeho magnitúda bola odhadnutá na 6,6 stupňa Richterovej stupnice. Malo tiež vertikálne zrýchlenie 1G. V oblasti Bam v tom čase žilo asi 142 000 ľudí. Mimoriadne ničivé zemetrasenie zabilo približne 26 200 ľudí, zranilo tisíce a viac ako 75 000 ľudí zostalo bez domova. Zničených bolo približne 70 % budov. Zemetrasenie bolo tak kruté, pretože jeho hypocentrum sa nachádzalo tesne pod mestom Bam, okolo 7 km hlboko.

Hoci zemetrasenie bolo v južnej časti Bamu, hlavný smer horizontálneho pohybu vĺn bol z východu na západ a bol kolmý na smer hlavného zlomu umiestneného okolo 3 km východne od Bamu.

Bolo zaznamenané na rôznych miestach, kde budovy, ktoré boli väčšinou zničené, mali svoju hlavnú os orientovanú zo severu na juh (Arg-e-Bam, Bam a dediny na východ od Bamu). Preto nemohli odolať vlnám prichádzajúcim z východu alebo západu a kolmo na ne.

Budovy, ktoré mali svoju hlavnú os orientovanú z východu na západ, boli v rovnakom smere seizmických vĺn a reagovali oveľa lepšie; niektoré ich časti boli poškodené, ale neboli úplne zničené.

Štruktúry, ktoré boli udržiavané a opakovane upravované alebo rozširované v priebehu času, dopadli oveľa horšie ako staroveké štruktúry, ktoré neboli.

Citadela Arg-e Bam

Následky zemetrasenia

Citadela vrátane sídla guvernéra, hlavnej veže, veže Chahar Fasl a hammamu boli takmer úplne zničené, najmä kvôli ich polohe na vrchole kopca. Tieto budovy sa navyše zrútili, pretože ich základy spočívali na nehomogénnom teréne, tvorenom horninami a zemnou výplňou. Zemná výplň skĺzla s pohybom zeme. Mesto na úpätí hradu bolo takmer zrovnané so zemou, najmä časti, ktoré boli predtým obnovené.

Pred zemetrasením nebola vykonaná žiadna obnova štvrte Konariha. Bol už vážne zničený a zostalo tam len niekoľko štruktúr s erodovanými klenbami a kupolami. Paradoxne, táto časť mesta bola menej poškodená ako časť, ktorá bola obnovená, hoci hradby naokolo sa zrútili.

Nebola vykonaná žiadna obnova ani zoroastriánskeho chrámu hneď za pevnosťou Arg-e-Bam, ani citadely Khale Dokhtar, 2 km severne od pevnosti. Už pred zemetrasením boli vážne zničené a zemetrasenie ich nepoškodilo, rovnako ako Arg-e-Bamské obnovené mesto.

Tri kilometre východne od Arg-e-Bamu sa nachádza Letný pavilón, Kushk Rahim Abad a starý karavanserail. Obe neboli zemetrasením ďalej poškodené. Letný pavilón bol už pred zemetrasením značne zničený. Starý karavanserail bol dávno opustený a niektoré jeho časti sa predtým zrútili. Zemetrasenie poškodilo tento karavanserai len veľmi málo v porovnaní so škodami spôsobenými inde. Dôvodom sa zdalo, že bola dobre postavená so zvukovými detailmi.

Galéria

• Arg-e Bam
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arg-e Bam na anglickej Wikipédii.