Argument (logika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Argument (z lat. argumentum = 1. objasňovací alebo znázorňovací prostriedok; 2. dôkaz, dôvod) je pojem, ktorý sa v (tradičnej) logike používa v závislosti od autora v rôznych významoch, najmä v týchto:

  • a) "súd (alebo systém súdov) uvádzaný na potvrdenie pravdivosti nejakého iného súdu (alebo systému súdov)"[1], resp. "výrok, ktorý sa uvádza na podporu zdôvodňovaného tvrdenia"[2]; argument v tomto význame sa alternatívne označuje niektorým z nasledujúcich označení: premisa (dôkazu, úsudku či argumentu), východisková premisa (dôkazu, úsudku či argumentu), predpoklad (dôkazu, úsudku či argumentu), východiskový predpoklad (dôkazu, úsudku či argumentu), základ dôkazu (či úsudku či argumentu), dôvody tézy argumentu, zdôvodňujúce tvrdenia (alebo súdy) argumentácie[1][2][3][4]
  • b) dôkaz (ako celok)[1][2]
  • c) úsudok[4]
  • d) "postupnosť výrokov (alebo ich foriem), v ktorej sú odlíšené výroky, o ktoré sa argument opiera (resp. z ktorých argument vychádza), od výroku, ktorý sa argumentom zdôvodňuje"[2], resp. množina výrokov, v ktorej jeden výrok nazývaný záver logicky vyplýva z ostatných výrokov (nazývaných premisy)[5]
  • e) činnosť, ktorú vykonávame, keď argument (najmä podľa definície d) zostrojujeme[2]

Iný význam má slovo argument vo formálnej logike - pozri argument (lingvistika).

Argument podľa definície d)[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoduchým príkladom argumentu je nasledovná postupnosť výrokov:

  • Každá obilnina je jednoklíčnolistová rastlina. (premisa 1)
  • Raž je obilnina. (premisa 2)
  • Raž je jednoklíčnolistová rastlina. (záver)

Argument môže obsahovať žiadnu až nekonečne veľa premís.[5]

Deduktívny a induktívny argument[upraviť | upraviť zdroj]

Deduktívny argument je taký argument, v ktorom nie je možné, aby premisy boli pravdivé a záver z nich vyplývajúci by bol nepravdivý. Inými slovami povedané, v deduktívnom argumente je pravdivostná hodnota záveru rovnaká ako pravdivostné hodnoty premís.

Induktívny argument poskytuje záver, ktorého pravdivostná hodnota je len pravdepodobná (napríklad, všetky labute doteraz pozorované boli biele, to znamená, že všetky labute sú biele). [5]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c argument. In: Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. (Hl. red. I. T. Frolov). citovaný in: argument (logika). In: filit [1]
  2. a b c d e CMOREJ. Úvod do problematiky metodológie vied (IV). In: ORGANON F 8 (2001), No. 1, 79-90 [2]
  3. argumentace. In: Malá československá encyklopedie 1
  4. a b argument. In: Encyclopaedia Beliana 1 S. 349
  5. a b c ZOUHAR, Marián: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory, s. 12