Argument z neznalosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Argument z neznalosti (z lat. argumentum ad ignorantiam), tiež známy ako odvolanie sa na neznalosť (v ktorých neznalosť predstavuje "nedostatok dôkazov potvrdzujúcich opak") je logický klam. Deklaruje, že tvrdenie je pravdivé, pretože ešte nebolo dokázané, že nie je alebo že tvrdenie je nepravdivé, pretože ešte nebolo dokázané, že je. Reprezentuje tak typ falošnej dilemy v tom, že vylučuje možnosť, že sa môže jednať o nedostatočné vyšetrovanie s cieľom dokázať, že tvrdenie je buď pravdivé alebo nepravdivé.[1] Tiež nepripúšťa možnosť, že odpoveď je nepoznateľná, poznateľná až v budúcnosti, alebo ani úplne pravdivá, ani úplne nepravdivá.[2] V diskusiách sa apel na neznalosť niekedy používa v snahe presunúť dôkazné bremeno. Vo výskume sú experimenty s nízkou silou náchylné k falošnej negativite (účinok by bol pozorovateľný, keby bola väčšia vzorka alebo lepší dizajn experimentu) a falošnej pozitivite (účinok je pozorovateľný, avšak jednalo sa o náhodu, alebo javy korelujú, no neexistuje žiadny vzťah príčina-následok). Termín pravdepodobne prvý krát použil filozof John Locke koncom 17. storočia.[3][4]

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Falošná pozitivita[upraviť | upraviť zdroj]

  • Je často vidieť v anekdotických dôkazoch, poverách, korelačno-kauzačných klamoch a experimentoch s malou veľkosťou vzorky
  • "Vzal som si placebo a teraz sú moje príznaky úplne preč. Placebo vyliečilo moje príznaky."
  • "Mal som na sebe červené ponožky a vyhrali sme futbalový zápas. Moje červené ponožky pomohli vyhrať zápas."
  • "Keď sa zvyšuje predaj zmrzliny, rastie i počet vrážd, teda viac zmrzliny spôsobuje viac vrážd". (Tieto udalosti korelujú vďaka spoločnému prvku, ktorým sú vysoké teploty. Vysoké teploty, nie vyšší predaj zmrzliny, vedú k vyššiemu počtu vrážd).[5]

Chýbanie dôkazu[upraviť | upraviť zdroj]

(Tieto príklady obsahujú alebo zastupujú chýbajúce informácie.)

  • Prehlásenia, ktoré začínajú "Neviem to dokázať, ale..." často odkazujú na nejaký druh chýbania dôkazu.
  • "Neexistuje tu dôkaz porušenia pravidiel" je priamym odkazom na chýbanie dôkazu.
  • "Neexistuje dôkaz existencie mimozemšťanov a preto mimozemšťania neexistujú" sa odvoláva na chýbanie dôkazov.
  • "Súčasná štúdia hovorí, že neexistuje silný dôkaz, ktorý by ukazoval, že používanie zubnej nite znižuje zubný kaz alebo ochorenia ďasien." Expert na dentálnu hygienu naznačuje, že dlho trvajúce klinické skúšky veľkého rozsahu sú drahé a ťažko realizovateľné, a že pacienti používaním zubnej nite stále pravdepodobne získajú.[6][7]

Negatívne výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

(Tieto príklady majú potenciál pre "falošne negatívne" závery)

  • Keď doktor povie, že výsledky testov boli negatívne (o mesiac neskôr je test pozitívny).
  • Pri "termitoch" zaškrtne inšpektor kolónku s označením "nie" (o týždeň neskôr sa objavia termity).
  • Pacient užíva antibiotiká len jeden deň a prestane, pretože má pocit, že nezaberajú. (Keby ich užíval 7 dní, liek by účinkoval).

Dôkaz neprítomnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto príklady obsahujú jednoznačné dôkazy, ktoré môžu byť predložené aby ukázali, predpokladali, odvodzovali alebo dedukovali neexistenciu alebo neprítomnosť niečoho.

  • Niekto veľmi dôkladne prezrel zadné sedadlá svojho auta a nenašiel žiadne dospelé kengury.
  • Polícia nenašla strelnú zbraň v odeve podozrivého.
  • Starší pacient nemal v ústach žiaden zub.

Argumenty z neznalosti[upraviť | upraviť zdroj]

(Vyvodzuje záver založený na chýbaní vedomostí alebo dôkazov bez vyhodnotenia všetkých možností)

  • "Domnievam sa, že toto chýbanie (podvratnej činnosti nepriateľa na západnom pobreží) je najzlovestnejším znakom celej našej situácie. Presviedča ma viac ako akýkoľvek iný faktor, že sabotáž, ktorá príde, aktivity piatej kolóny, ktoré prídu, sú načasované presne ako Pearl Harbor ... Som presvedčený, že sme len čičíkaní do falošného pocitu bezpečia." – Earl Warren, v tom čase kalifornský generálny prokurátor (pri vypočúvaní v Kongrese v San Franciscu, 21. februára 1942).
  • Tento príklad jasne ukazuje , čo je argument z neznalosti: "Hoci sme dokázali, že Mesiac nie je vytvorený z bravčových rebierok, nedokázali sme, že z nich nemôže byť jeho jadro; preto jadro Mesiaca je z bravčových rebierok."[8]
  • Carl Sagan vo svojej knihe The Demon-Haunted World vysvetľuje:
Odvolanie sa na neznalosť: tvrdenie, že čokoľvek nebolo dokázané, musí byť pravdivé a naopak. (napr. Neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že UFO nenavštevujú Zem, preto UFO existujú a existuje inteligentný život inde vo vesmíre, alebo: Môže existovať sedemdesiat bambiliónov iných svetov, ale o žiadnom z nich nie je známe, že by mal vyspelejšiu morálku ako Zem, takže sme stále centrom vesmíru.) Táto netrpezlivosť s nejednoznačnosťou môže byť kritizovaná v podobe frázy: Neexistencia dôkazov nie je dôkazom neexistencie.[9]

Súvisiace termíny[upraviť | upraviť zdroj]

Kontrapozícia a transpozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Kontrapozícia je logicky platné pravidlo záveru, ktoré umožňuje vytvorenie nového tvrdenia z popretia a preusporiadania záveru už existujúceho. Metóda sa použije na akékoľvek tvrdenie typu Ak A potom B a hovorí, že popretie všetkých premenných a ich prehodenie vedie k novému tvrdeniu. Napríklad tvrdenie Ak Nie-B potom Nie-A je rovnako pravdivé ako pôvodné a to prvé obsahuje druhé a druhé obsahuje prvé.

Transpozícia je presne to isté čo kontrapozícia, iba opísané iným jazykom.

Nulový výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

Nulový výsledok je termín často používaný vo vede na označenie dôkazu chýbania. Pátranie po vode na povrchu môže viesť k nulovému výsledku (povrch je suchý); preto pravdepodobne nepršalo.

Súvisiace argumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Argument zo sebapoznania (Autoepistemická logika)[upraviť | upraviť zdroj]

Argumenty zo sebapoznania majú formu:

  1. Ak P bolo pravdivé, potom by som to mal vedieť; v skutočnosti to neviem; preto P nemôže byť pravdivé.
  2. Ak Q bolo nepravdivé, potom by som to mal vedieť; v skutočnosti to neviem; preto Q nemôže byť nepravdivé.

V praxi sú tieto argumenty často chybné a závisia na pravdivosti podpornej premisy. Napríklad: argument, že Ak som si práve sadol na dikobraza, potom by som to mal vedieť pravdepodobne nie je klam a závisí výhradne na pravdivosti úvodného tvrdenia (schopnosti to vedieť).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Duco A. Schreuder. Vision and Visual Perception. [s.l.] : Archway Publishing, 3 December 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-4808-1294-9. S. 103.
  2. Argumentum ad Ignorantiam [online]. Lander University, 2004, [cit. 2009-04-29]. Dostupné online.
  3. Fallacies : classical and contemporary readings. University Park, Pa. : Pennsylvania State University Press, 1995. Dostupné online. ISBN 0271014164.
  4. LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding. [s.l.] : [s.n.], 1690. Dostupné online. Book IV, Chapter XVII: Of Reason.
  5. A Step-By-Step Introduction to Statistics for Business - Richard N. Landers - Google Books [online]. [Cit. 2018-12-21]. Dostupné online.
  6. Don't Toss the Floss! [online]. [Cit. 2018-12-24]. Dostupné online.
  7. Flossing for the management of periodontal diseases and dental caries in adults. - PubMed - NCBI [online]. [Cit. 2018-12-24]. Dostupné online.
  8. Argument from Ignorance [online]. . Dostupné online.
  9. SAGAN, Carl. The Demon-Haunted World. [s.l.] : [s.n.]. Chapter 12: The Fine Art of Baloney Detection.